Prírodné katastrofy budú v roku 2100 v Európe bežné, o život pripravia státisíce ľudí

05.08.2017 18:42

Katastrofy spôsobené extrémnymi prejavmi počasia by mohli ku koncu storočia každoročne postihovať dve tretiny Európanov.

Záplavy, suchá, lesné požiare, búrky a vlny extrémnych mrazov a horúčav tak môžu v období medzi rokmi 2071 až 2100 každoročne zabíjať 81-tisíc až 240-tisíc ľudí. Varovné čísla zverejnilo výskumné centrum Európskej komisie v talianskom meste Ispra.

Skupina vedcov na čele s Giovannim Forzierim svoju prognózu pre Európsku úniu, Švajčiarsko, Nórsko a Island publikovala v aktuálnom čísle odborného časopisu The Lancet Planetary Health.

„Klimatická zmena je jednou z najväčších globálnych hrozieb pre ľudské zdravie v 21. storočí,“ uviedol Forzieri.

Podľa vedeckých prepočtov bolo v posledných 30...
Podľa vedeckých prepočtov bolo v posledných 30 rokoch možné až 99 percent obetí na životoch spôsobených počasím pripísať práve vysokým teplotám. Autor: SHUTTERSTOCK

Za sto rokov nárast počtu obetí o stovky percent

Vedci vyhodnotili 2300 správ o následkoch extrémnych klimatických javov z rokov 1981 až 2010. Tieto údaje, napríklad od najväčšej svetovej zaisťovne Munich Re, prepojili s modelovými prepočtami klimatických zmien a populačného vývoja do roku 2100.

V období 1981–2010 umieralo v dôsledku katastrof podmienených počasím v priemere 3 000 Európanov ročne. Ak nebudú prijaté žiadne opatrenia, bude podľa vedcov z týchto príčin umierať v období rokov 2041 až 2070 každoročne 48-tisíc až 180-tisíc Európanov a v období od roku 2071 do roku 2100 to bude 81-tisíc až 240-tisíc mŕtvych každý rok.

Vysoké teploty zabíjajú najviac

Forzieri a jeho kolegovia tiež vymenovali najnebezpečnejšie extrémne prejavy počasia: záplavy pozdĺž riek a na pobreží, suchá, lesné požiare, búrky a vlny chladného počasia a horúčavy.

S veľkým náskokom sú však najnebezpečnejšie vlny horúčav. Podľa vedeckých prepočtov bolo v posledných 30 rokoch možné až 99 percent obetí na životoch spôsobených počasím pripísať práve vysokým teplotám.

Južná Európa je na tom najhoršie

Riziko zasiahnutia takýmito extrémami je v Európe rozdelené veľmi nerovnomerne. V južnej Európe postihujú katastrofy súvisiace s počasím každoročne takmer každého. V strednej Európe (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko či Slovensko) to je 64 percent obyvateľov, v severnej Európe 36 percent.

V južnej Európe preto vedci očakávajú aj najviac úmrtí spôsobených extrémnym počasím v rokoch 2071 až 2100. Každý rok tam má byť zhruba 700 obetí na každý milión obyvateľov (v rokoch 1981 až 2010 to bolo 11), čo dokonca prevyšuje predpovede úmrtnosti v dôsledku znečistenia ovzdušia, uviedol Forzieriho tím.

V strednej Európe by malo ku koncu storočia v súvislosti s počasím umierať 232 ľudí ročne z každého milióna, v severnej Európe len traja.

Ide len o strašenie alebo skutočnú hrozbu?

Vedci ale vo svojich modeloch vychádzali z predpokladu, že sa nebude znižovať množstvo vypúšťaných skleníkových plynov. Zohľadnené neboli ani budúce vymoženosti ako lepšia lekárska starostlivosť, klimatizácie alebo tepelná izolácia domov.

Mimo výpočty zostalo tiež očakávané starnutie obyvateľstva. Tento demografický trend by pritom mohol predpoveď naopak ešte zhoršiť, pretože starší ľudia sú citlivejší napríklad na extrémne horúčavy.

Štúdia by aj podľa vedcov, ktorí sa na nej nepodieľali, mohla byť užitočná pre politikov a urbanistov, ktorí chcú prispieť k spomaleniu klimatických zmien a zmierniť ich dosah.

Vplyvy počasia sa ale podľa niektorých vedcov preceňujú, pretože človek by sa mohol meniacim sa klimatickým podmienkam prispôsobiť.

Pohľad stanice Euronews na súčasnú situáciu v Európe.
#prírodné katastrofy #počasie #klimatické zmeny #klima #extrémne počasie #Európa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk