Tento boj zapĺňal mesiace stránky domácej tlače, rozdelil vládu prezidentky Michelle Bacheletovej a zmenil sociálne siete na bojisko. Rozhodnutie projekt nerealizovať padlo koncom augusta. Výbor zložený z ministrov životného prostredia, poľnohospodárstva, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky projekt vetoval s tým, že nezaručí bezpečie tučniakov. Oblasť, kde mala byť baňa a prístav, totiž leží celkom blízko Národnej rezervácie tučniakov Humboldtových na ostrovoch Dama, Choros a Gaviota, ktoré sú známe vďaka delfínom, veľrybám a tuleňom.
Podpredseda zväzu rybárov v malej morskej zátoke Punta Choros, odkiaľ sa k ostrovom vypláva, je rozhodnutím potešený: „Dominga je invazívny projekt, tak pre prírodu, ako aj pre spoločnosť. Je nezlučiteľný s miestom považovaným za centrum biodiverzity vo svetovom meradle.“ „Bohatstvo ekosystému ohrozuje ľudská činnosť,“ hovorí podpredseda Rodrigo Flores, ktorého cituje agentúra AFP.
Nie všetci však majú rovnaký názor. Joyce Aguirreová z La Higuera patrí k zástancom projektu Dominga. „Každý projekt má nejaký vplyv. Chceme byť ostražití a sledovať, čo sa bude diať. My tu žijeme, a preto v žiadnom prípade nechceme oblasť poškodiť,“ zdôrazňuje.V tomto regióne, ktorý v Čile patrí k hospodársky najviac zaostalým, vítali niektorí obyvatelia La Higuera tisícky pracovných miest, ktoré projekt sľuboval. Išlo o investíciu za 2,5 miliardy dolárov v krajine, ktorá je najväčším svetovým producentom medi a ťažba zaisťuje osem percent hrubého domáceho produktu. Experti organizácie MVO Oceana varovali pred úskaliami projektu, pretože terminál, odkiaľ sa malo prepravovať vyťažené železo a meď, mal byť postavený len 30 kilometrov od ostrova Choros. Teda oblasťou, kde plávajú veľryby, by preplávali nákladné lode, a bolo by tam nebezpečenstvo úniku ropy do mora. Priemyselná aktivita by prekrývala oblasť mora, ktorá je zdrojom obživy pre početné ohrozené druhy vrátane morskej vydry.
„Potápal som sa v iných oblastiach a zistil som, že sa odpad z banskej činnosti usadzuje na dne oceánu a zabíja všetok život. Toho sa obávame,“ zdôrazňuje rybár Mauricio Carrasco. V Punta Choros dohliada 160 rodín rybárov na Národnú rezerváciu tučniakov Humboldtových, ktorá má 880 hektárov a v ktorej žije 80 percent populácie tohto druhu. Nedávne štúdie ukázali, že voda je tam pekná čistá, bez akéhokoľvek znečistenia. Rezervácia však bola neustále ohrozovaná rôznymi megaprojektmi, upozorňuje riaditeľka regionálneho Úradu pre lesy v meste Coquimbo Liliana Yanesová.
V roku 2010 musela francúzska spoločnosť Suez odstúpiť od plánu na výstavbu tepelnej elektrárne v Barrancones neďaleko Choros. Po rozhorčených demonštráciách tisícov obyvateľov v regióne a v Santiagu žiadal vtedajší prezident Sebastian Piňera, aby bola elektráreň postavená inde. V meste La Serena vzdialenom 60 kilometrov časť obyvateľov ľutuje odstúpenie od projektu Dominga. Združenie tunajších obyvateľov podpísalo s firmou Andes Iron dohodu, podľa ktorej sa podnik zaväzuje poskytovať lokalite časť svojho zisku (2–5 miliónov) ročne na investície do školstva a zdravotníctva. „Štát nás v posledných 20 rokoch zanedbával, považujeme teda projekty súkromných spoločností za príležitosť,“ hovorí Aguirreová.
Spoločnosť Andes Iron tiež ešte nepovedala posledné slovo. Uviedla, že sa obráti na súd pre životné prostredie a v prípade potreby až na najvyšší súd