Predchádzajúce spomalenia zemskej rotácie v posledných 100 rokoch sa totiž časovo zhodovali s vyšším počtom zemetrasení, ako je ich priemerný výskyt.
„Počet zemetrasení, ku ktorým došlo v uplynulom storočí každý rok, je dobre známy. Množstvo zmien rotácie Zeme je tiež veľmi dobre známe,“ uviedol geofyzik Roger Bilham, ktorý pôsobí na Štátnej univerzite v coloradskom Boulderi a ktorý je spoluautorom príslušnej vedeckej správy. „My sme teda len porovnali dva dobre známe prehľady čísel a informovali o zaujímavých a užitočných súvislostiach.“
Základná myšlienka spočíva v tom, že keď sa rotácia Zeme mierne spomalí, rovník sa zmrští. Tektonické dosky sa však nezmršťujú tak ľahko, čo znamená, že sa okraje dosiek stláčajú. Hoci toto stláčanie nie je obrovské, zvyšuje napätie na hraniciach dosiek, na ktoré už pôsobí tlak, teda tam, kde sú zemetrasenia pravdepodobnejšie.
Bilham a jeho kolegyňa Rebecca Bendicková z Montanskej univerzity v Missoule skúmali históriu zemetrasenia siedmeho alebo vyššieho stupňa magnitúdy od roku 1900. Priemerne bolo od roku 1900 ročne okolo 15 veľkých zemetrasení. V určitých obdobiach však planéta zažila ročne 25 až 35 zemetrasení so silou väčšou ako sedem stupňov. Pri bližšom pohľade tím vedcov zistil, že tieto obdobia sa zhodujú s dobou, keď sa Zem otáčala pomalšie, čo znamená, že dni boli o niečo dlhšie.Zmeny v rýchlosti rotácie Zeme môžu spôsobovať klimatické javy ako napríklad El Niňo, oceánske prúdy a prúdy v roztavenom jadre planéty. Keď sa pohyb tekutín zrýchľuje, pevná zem musí svoj pohyb spomaliť, vysvetľuje Bilham. Pretože americká vesmírna agentúra NASA sleduje dĺžku dňa na mikrosekundy, možno tieto spomalenia rotácie Zeme predpovedať päť rokov dopredu, dodáva vedec.
Na základe týchto dát Zem teraz vstupuje do obdobia dlhšieho spomalenia rotácie. Výsledkom je, že v budúcom roku môže byť viac zemetrasení, ak údaje z minulosti správne indikujú správanie planéty v takomto krátkom časovom horizonte. Zatiaľ čo priemerne možno ročne počítať s približne 15 zemetraseniami so silou sedem alebo viac stupňov, v nasledujúcich štyroch rokoch sa môže vyskytnúť 20 zemetrasení s touto intenzitou.
„Vedieť, že zemetrasenie budú v nasledujúcich piatich, šiestich alebo siedmich rokoch častejšie, je užitočné. Pretože ak plánovacie úrady miest uvažujú o zlepšení budov, aby boli bezpečnejšie pri zemetraseniach teraz alebo o desať rokov, potom znalosť toho, že sa blíži väčšie množstvo týchto katastrofálnych javov, ich prinúti konať skôr než neskôr,“ hovorí Bilham.
„Je to veľmi zaujímavý možný účinok,“ konštatoval geofyzik Stanfordovej univerzity v Kalifornii Amos Nur, ktorý sa na uvedenom výskume nezúčastnil. „Aj keď sa rotácia zmení málo, hmotnosť (Zeme) a zotrvačnosť sú také veľké, že nie je potrebná veľká zmena v rotácii, aby nastala zmena v napätí.“ Vedci podľa Nura ešte vedia málo o tom, čo zemetrasenia spúšťa, a nevedia ich predvídať, takže nie je možné definitívne spojiť zemetrasenia s rotáciou Zeme. Napriek tomu existujú spôsoby, ako túto základnú myšlienku vedcov overiť.
„Nasledujúcim krokom by malo byť vrátiť sa a pokúsiť sa modelovať, čo sa deje s napätím vnútri Zeme (keď sa zmení jej rotácia). To nie je absurdné. Je to úplne možné,“ tvrdí Nur. Pod vplyvom slapových síl Mesiaca sa rotácia Zeme pomaly spomaľuje. Dĺžka dňa na Zemi sa zväčšuje asi o tisícinu sekundy za 100 rokov. V čase svojho vzniku teda Zem rotovala omnoho rýchlejšie a súčasná 24-hodinová perióda sa dosiahla miliardami rokov slapového spomaľovania Mesiacom. Podobne Zem pôsobila aj na rotáciu Mesiaca, ktorá sa časom zmenila na viazanú. Teoreticky sa bude rotácia Zeme spomaľovať až do okamihu, keď sa zmení na viazanú rotáciu voči Mesiacu. Takúto vzájomnú viazanú rotáciu dvoch telies nazývame stacionárna rotácia. V skutočnosti však k tomuto okamihu nestihne dôjsť, pretože slnečná sústava medzičasom zanikne.