V južnom Taliansku nie je pohyb africkej tektonickej dosky proti európskej jediný. Je tam viac mikrodosiek so zvláštnymi pohybmi a interakciami. Stredomorie je teda akýmsi puzzle zloženým aj z veľmi malých krustálnych dosiek, ktoré doteraz neboli úplne identifikované.
Zvláštne zónou je tá, ktorá leží oproti Etne. Štúdia vedcov z talianskej Národnej výskumnej rady prvýkrát identifikovala novú triedu serpentinitových horninových hmôt, ktoré nie sú priamo spojené s procesmi subdukcie, teda podsúvaním jednej tektonickej dosky pod druhú. Výsledkom je systém hlbokých trhlín, ktoré vedú k Sicílii od Talianska a vytvárajú vysoké riziko zemetrasenia.
Pôvod Iónskeho mora je spojený s prehistorickým morom Tethys, ktoré z veľkej časti zmizlo pod Alpami a Apeninami. Od geologickej epochy oligocénu (pred 34–23 miliónmi rokov) vznikal kalábrijský oblúk, kde sa africká doska stýka s európskou. „Objav tohto systému prešmykovania v mori je pozitívny,“ uvádza Alina Poloniová z Ústavu pre výskum mora pri Národnej výskumnej rade. „Prešmykovanie na súši by totiž nepochybne spôsobovalo viac škôd. Ide o pomalé procesy, ktoré nie sú nijako katastrofické,“ dodáva.
Pozdĺž týchto štruktúr vystupuje hmota plášťa, ktorá vytvárala dno Palaeozoického oceánu v hĺbke asi 15 až 20 kilometrov. „Tieto prešmyky sú hlboké a dlhé desiatky kilometrov a oddeľujú bloky zemskej kôry pri vzájomnom pohybe,“ vysvetľuje Poloniová. Prešmykovania, pozdĺž ktorých vystupuje plášť Tethys, formujú takisto Etnu a ukazujú, že ide o štruktúru, ktorá je schopná rozpútavať vulkanické procesy a zemetrasenia, hovorí vedkyňa.
„Vďaka tomuto objavu má kalábrijský oblúk, systém subdukcie medzi Afrikou a Európou v Iónskom mori, dôležité prvenstvo: je to jediný región na svete, kde bola opísaná hmota plášťa vystupujúceho z dosky, ktorá sa podsúva pod druhou,“ hovorí Poloniová.
Objav bude mať význam pre lepšie porozumenie tomu, ako sa utvárajú horské reťazce a ako sú tieto procesy spojené so silnými zemetraseniami, ktoré sú známe zo Sicílie a Kalábrie.