Paleontológ z Univerzity Komenského objavil kostru najstaršieho plaza na Slovensku

12.02.2018 12:33
Novas
Paleontológ Fernando Novas s modelom kostry dosiaľ nepoznaného dinosaura, ktorého objavili v Patagónii. Autor:

Paleontológovi z Univerzity Komenského v Bratislave (UK BA) sa podarilo objaviť kostru najstaršieho plaza na Slovensku.

Ostatky pachypleurosaura, ktoré Andrej Čerňanský z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK našiel v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline, sú zároveň kostrou najstaršieho stavovca na území Slovenska a priniesli tak nové poznatky o výskyte štvornožcov z obdobia druhohôr, ktorí tu žili.

"Od Pavla Hericha zo Správy jaskýň som dostal informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc som si prizval svojich kolegov Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geodetického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi – jaskyniarmi.

Plaz z Eldoráda

Keď sme sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek sme našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe," opísal cestu za nálezom Čerňanský, podľa ktorého k nemu viedla súhra viacerých okolností. Ako dodal, ani získanie kostry nebolo jednoduché.

"Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko. Táto hornina, ktorá nášho živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého extrémne slaného mora takzvanej karbonátovej rampy v období stredného triasu, ktoré predstavuje začiatok druhohôr. Po našich veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea,“ priblížil.

Žil na pobreží

Odborníci kostru plaza následne podrobili laboratórnej analýze s pomocou počítačovej tomografie. Na základe nej zistili, že deväť stavcov a rebrá tvora sú v anatomicky správnej pozícii a objavili tiež kosti jeho zadnej končatiny a panvy.

„Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby. Pachypleurosauria spolu s líniou Nothosauria a Pistosauria tvoria klád Eosauropterygia. Ide o vyhynutú skupinu živočíchov a len dodám, že nejde o dinosaury,“ vysvetlil paleontológ.

Výskyt štvornožcov z čias druhohôr, teda z obdobia, keď na Zemi žili dinosaury, nebol na Slovensku donedávna známy. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z vrchného triasu Vysokých Tatier, ktoré objavili v roku 1977 v Tichej doline. Nálezy plazov ako v Demänovskej doline boli skôr známe z usadením Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny.

Boli na „Slovensku“ ostrovy?

V Západných Karpatoch doteraz takýto objav nezaznamenali a správne usporiadanie kostí vylučuje možnosť premiestňovania sa na veľkú vzdialenosť, čo podľa Andreja Čerňanského znamená, že tento živočích naozaj žil tam, kde sa našiel. "Hornina, v ktorej sme kostru objavili, predstavuje takzvaný gutensteinský vápenec. Zdá sa, že pachypleurosaury vyhľadávali práve takéto veľmi slané plytkomorské prostredia.

Nález však poukazuje ešte na jednu vec. Na všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa tu ale nepredpokladalo. Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť – prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov,“ uviedol vedec.

#objav #paleontológia #Slovensko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk