Veľa zvierat počíta lepšie ako človek

22.02.2018 14:00
žaba voda
Žaba druhu Engystomops pustulosus. Autor: ,

Každú noc počas obdobia párenia sa žabie samčeky stredoamerického druhu Engystomops pustulosus pustia do hudobnej produkcie vo svojom rybníku, aby celé hodiny vysielali správu o svojej ľúbostnej túžbe. Hnedé žabiaky sú sotva také veľké ako olúpaný pekanový orech, ale ich volanie je dlhé a dynamické, napísal server The New York Times.

To však platí len do chvíle, keď sa v okolí ozve hlas rivalského žabiaka. V takom prípade prvý žabiak pridá na koniec svojho volania dve drnknutia namiesto jedného. Ak žabiak číslo dva odpovie rovnako, žabiak číslo jeden zvýši ich počet na tri. A tak sa stále tromfujú, kým sa jeden alebo druhý nedostane na dychový limit šiestich alebo siedmich rýchlo po sebe nasledujúcich drnknutí.

Vedci zistili, že za zmyslom pre počty stoja špecializované bunky stredného mozgu obojživelníkov, ktoré sčítajú zvukové signály a intervaly medzi nimi.

Táto akustická preťahovačka je vyčerpávajúca, a navyše predlžované volanie so sebou prináša riziko prilákania predátorov, ako sú netopiere. Samčeky však nemajú na výber, musia v súťaži držať krok z jediného dôvodu – žabie samičky načúvajú a počítajú. A napokon si zvolia toho samčeka, ktorý zo seba zvládne vyraziť maximálny počet štekavých drnknutí.

Zvláštny mozog obojživelníkov

Vedci zistili, že za týmto zmyslom pre počty stoja špecializované bunky stredného mozgu týchto obojživelníkov, ktoré sčítajú zvukové signály a intervaly medzi nimi. „Tieto neuróny počítajú, koľko bolo správnych pulzov, a sú vysoko selektívne,“ povedal Gary Rose, biológ Utažskej univerzity. Ak sa načasovanie medzi pulzmi čo i len o zlomok sekundy vychýli z tempa, neuróny sa nespustia a počítanie sa preruší. „A hra sa tým končí,“ dodal doktor Rose. „Je to rovnaké ako v ľudskej komunikácii, kde jediná nevhodná poznámka môže ukončiť celú konverzáciu.“

Príbeh o žabom neurónovom počítadle je len jedným z rozsiahleho zmyslu pre čísla, ktorý je možné v prírode nájsť. Tento talent podrobne skúma napríklad posledné číslo časopisu Philosophical Transactions of the Royal Society B. Vedci zistili, že zvieratá naprieč celým evolučným spektrom majú intenzívny zmysel pre množstvo, keď sú schopné rozlíšiť nielen väčšie od menšieho alebo viac od menej, ale napríklad aj dve od štyroch, štyri od desiatich, štyridsať od šesťdesiat.

Napríklad pavúky z čeľade križiakovitých si počítajú, koľko v hodvábnom vlákne zabalených kusov koristi majú v tej časti pavučiny, ktorá tvorí jej špajzu. Keď vedci experimentálne úlovok odobrali, pavúky strávili hľadaním ukradnutej koristi zhruba toľko času, koľko jednotlivých položiek im vedci ukradli, neriadili sa tým, aký veľký bol celkový objem ukradnutej potravy.

Malé rybky žijú v húfoch a čím je ich skupina početnejšia, tým je vyššia šanca jednotlivých rybiek, že uniknú predátorom. V dôsledku toho mnoho v húfoch žijúcich rybiek dokáže skvele odhadnúť počet. Živorodky dúhové, obľúbení obyvatelia akvárií, sú napríklad jediným pohľadom schopné rozlíšiť rozdiel medzi štyrmi alebo piatimi, alebo ôsmimi a desiatimi, ak majú možnosť rozhodnúť sa, či budú plávať k menšej, alebo k väčšej skupinke.

A ešte vycibrenejší zmysel pre počty vedci zistili u pichľavky sinej, ktorá je schopná rozlíšiť šesť od siedmich alebo 18 od 21, čo je porovnávacia schopnosť, ktorú by ťažko porazili mnohé vtáky, cicavce a dokonca aj ľudia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zvieratá #živočíchy #žaba #počítanie #párenie #matematika #kognitívne schopnosti #človek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk