Súčasné mrazy spôsobilo teplo v Arktíde

, 05.03.2018 17:00
Grónsko, ľadovce, Arktída, zima
Kým v Arktíde vrátane Grónska zažívali v uplynulých dňoch pravé jarné počasie, vo väčšine Európy vládla tuhá zima. Autor:

Mrazivé počasie a snehové búrky v Európe spôsobila alarmujúca vlna teplého vzduchu v Arktíde. Vedci sa teraz obávajú naplnenia najhorších predpovedí klimatických zmien, napísal britský denník The Guardian. Hoci môže ísť len o ojedinelú udalosť, panujú obavy, že globálne otepľovanie narúša polárny vír, teda silný vietor, ktorý kedysi zmrazil celý sever.

Severný pól býva bez slnečných lúčov až do marca, prílev teplého vzduchu však vyšvihol tento mesiac na ruskej Sibíri ortuť teplomera až o 35 stupňov Celzia nad historické teplotné priemery. Grónsko tento rok zažilo už 61 hodín bez mrazov, čo je až trikrát viac ako v predchádzajúcich rokoch. Pozorovatelia považujú situáciu za podivnú, šialenú i šokujúcu. „Ide o anomáliu medzi anomáliami … ukazuje to, že sú stále v zálohe aj ďalšie prekvapenia,“ hovorí Michael Mann z Univerzity v Pensylvánii. „Arktída bola vždy považovaná za ukazovateľ otepľovania, ktoré spôsobujú ľudia. A vysiela jasné varovanie,“ dodáva expert.

Na myse Morrisa Jesupa v Grónsku, kde leží najsevernejšie položená meteorologická stanica na svete, sa ortuť teplomera v uplynulých dňoch vyšplhala vyššie ako v Londýne alebo Zürichu. Teploty, ktoré dosahovali až šesť stupňov nad nulou, tu síce neprekonali skôr zaznamenané rekordy, pokiaľ ide o teplé počasie, trvali však až desať dní. Podobné teplotné výkyvy pritom zažila táto oblasť v minulosti len na niekoľko hodín.

„Prudké výkyvy teploty sú normálnou súčasťou premenlivosti počasia, neobvyklé na tom však je to, že trvajú tak dlho,“ hovorí Ruth Mottramová z Dánskeho meteorologického inštitútu, podľa ktorej podobne vysoké teploty nezažila Arktída od 50. rokov minulého storočia. Príčiny týchto zmien a ich význam teraz odborníci skúmajú. V minulosti nastalo v Arktíde mnoho teplotných výkyvov, ktoré sa zapísali do jej meteorologickej histórie. K teplotným vlnám však teraz dochádza častejšie a trvajú aj dlhšie, ako kedykoľvek predtým.

Experti sa preto teraz zameriavajú na takzvaný polárny vír, ktorý vytvára prudký vietor a udržuje v Arktíde zimu tým, že odkláňa iné vzdušné masy. Vír je závislý od teplotných rozdielov v Arktíde a v oblastiach s miernych podnebím. Tieto rozdiely sa však znižujú, pretože severný pól sa v súčasnej dobe otepľuje rýchlejšie ako ostatné miesta na zemi. Kým priemerná teplota sa na zemi zvýšila o jeden stupeň, v Arktíde je to až o tri stupne, čo tiež spôsobuje topenie ľadovcov.

Niektorí vedci situáciu zdôvodňujú hypotézou známu ako „teplá Arktída, studené kontinenty“. Polárny vír sa stáva menej stabilným, nasáva viac teplého vzduchu a chladnejšie fronty, ktoré zažíva Británia aj kontinentálna Európa, ženie inam. Podľa odborníkov tak s otepľovaním Arktídy môžeme v nasledujúcich rokoch očakávať aj bezprecedentné meteorologické ja­vy.

„Tieto teplotné javy nepochybne spôsobia ťažkosti ľuďom aj prírode. Posuny snehu a dažďa, topenia a námrazy vytvoria na zemi ľadový povrch, napríklad pre zvieratá tak bude ťažké nájsť potravu. Všeobecne životné podmienky v takom premenlivom počasí budú veľmi ťažké,“ tvrdí meteorológ a zakladateľ portálu o klimatických zmenách Climate Dissemination Jesper Theilgaard.

Niektorí odborníci zároveň upozorňujú, že prisudzovať podobným teplotným výkyvom väčší význam je zatiaľ predčasné.

Arktická jar sa začína o 16 dní skôr ako pred 10 rokmi

Hoci vo veľkej časti Európy oddialil začiatok tohtoročnej jari prílev mrazivého sibírskeho vzduchu, americkí vedci prišli so zistením, že začiatok arktickej jari teraz nastáva o 16 dní skôr, než pred desiatimi rokmi. V článku publikovanom v časopise Scientific Reports poukazuje trojčlenný tím výskumníkov na to, že vplyv globálneho otepľovania je tým markantnejší, čím viac je na sever.

Autori výskumu svoje závery vyvodili z teplotných záznamov a 743 predchádza­júcich štúdií skúmajúcich načasovanie rôznych míľnikov v ročnom životnom cykle rastlín a zvierat, ako sú migrácia vtákov či rozkvet kvetín. Čím severnejšie bolo položené sledované miesto, tým výraznejší posun v kalendári v posledných rokoch nastal.

Napríklad pri Los Angeles sa koniec zimy zrýchlil v uplynulej dekáde len o jeden deň, kým v Arktíde je to o viac ako dva týždne. Teploty v polárnom regióne rastú oproti svetovému priemeru dvojnásobným tempom, čo vedie k rýchlemu zanikaniu tamojších ľadových polí. Podľa autorov výskumu je novo zistený posun príchodu jari trojnásobne väčší, než čo naznačovali predchádzajúce štúdie.

„Jar prichádza skôr a Arktída zažíva väčší posun jari ako miesta s nižšou zemepisnou šírkou,“ konštatoval vedúci vedeckého tímu a polárny ekológ Kalifornskej univerzity v meste Davis Eric Post. Otepľovanie bolo podľa denníka The Guardian obzvlášť viditeľné v posledných týždňoch. Na najsevernejšie položenej meteostanici Grónska bola tento rok ortuť teplomera nad nulou dohromady 61 hodín, čo je viac ako trojnásobok predchádzajúceho rekordu. Podľa dánskych meteorológov boli túto zimu v centrálnom arktickom regióne teploty o štyri stupne nad priemerom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#klimatické zmeny #arktída #arktická zima
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk