Tieto zistenia korešpondujú s predchádzajúcim výskumom na dne jazera Malawi, kde vedci hľadali stopy po globálnej klimatickej katastrofe, no žiadne nenašli. Teraz dva medzinárodné tímy robili vykopávky na južnom pobreží Južnej Afriky v pátraní po dôkazoch o ľudskej aktivite pred supererupciou a po nej. „Sme vlastne prví, kto sa podujal preveriť hypotézu o vplyve sopky Toba na Afriku, odkiaľ pochádzajú moderní ľudia,“ povedal pre BBC News Curtis Marean z Arizonskej univerzity, ktorý spolupracoval na výskume publikovanom v žurnále Nature.
Najväčšia erupcia minimálne za posledných 2,5 milióna rokov
Vedci v oboch lokalitách našli drobné úlomky vulkanického skla, ktoré je súčasťou popola vychrleného pri erupcii. Po chemickej analýze bolo možné potvrdiť, že sa zhodujú s popolom zo sopky Toba, ktorá je od Južnej Afriky vzdialená zhruba 9-tisíc kilometrov. Ich nález potvrdzuje mohutnosť tejto erupcie. Podľa geológov išlo o najväčšiu podobnú udalosť minimálne za posledných 2,5 milióna rokov.
Marean je presvedčený, že ľudia v Južnej Afrike túto globálnu katastrofu prežili, aj keď je zložité odhadnúť rast alebo úbytok populácie v tom čase. Archeologické metódy však umožňujú určiť intenzitu, akou ľudia využívali danú lokalitu. Vedcom sa okrem iného podarilo nájsť mušle, ktoré z toho obdobia ostali po príprave jedla, a aj kamenné úlomky, ktoré ostali po výrobe nástrojov. "Po erupcii sa využívanie lokality zintenzívnilo.
Supererupcia zrejme skutočne podnietila zvýšenie ľudskej aktivity
Ľudia žili vo väčších skupinách alebo ostávali na jednom mieste dlhšie," povedal archeológ. Marean očakáva, že podobnú techniku skúmania intenzity využívania lokality ľuďmi by vedci mohli použiť aj v iných regiónoch Afriky. „Získali by sme tak lepší obraz o tom, či supererupcia skutočne podnietila zvýšenie ľudskej aktivity,“ povedal Marean. „Tieto dve lokality nie sú samy osebe dostatočné na to, aby sme vedeli presne opísať širšie klimatické dosahy, ktoré eurpcia Toby so sebou priniesla,“ pridala sa Jazmin Scarlettová z Univerzity v Hull.