Výprava trvala asi tri mesiace, rekordných 19 účastníkov k južnému pólu zamierilo koncom minulého roka, späť sa vrátili v nedeľu. Oproti predchádzajúcemu roku im však neprialo počasie. „Dorazili sme tesne po snehovej búrke, takže vyloďovať technický materiál bola ťažká fyzická práca. V prvej tretine nám veľmi komplikoval prácu sneh, v poslednej tretine zase mráz,“ povedal účastník expedície Miloš Barták. Podľa neho tri týždne v marci bolo asi mínus 15 stupňov Celzia, zamrzol zdroj pitnej vody aj snímače vo vode. Priemerná marcová teplota sa v mieste pritom pohybuje okolo troch stupňov pod nulou. V Česku bolo vtedy paradoxne ešte chladnejšie, okolo mínus dvadsiatich stupňov.
Vedci opäť zhromažďovali poznatky z rôznych odborov, od meteorológie cez geológiu po živú prírodu. Počas bezveterných dní mohli používať bezpilotný systém. „Tentoraz to kvôli počasiu nebolo jednoduché, na lety a mapovanie sme využívali každú vhodnú príležitosť,“ uviedla Michaela Kňažková.
Vedci na ostrove okrem iného potvrdili vzácny výskyt lišajníka, ktorý sa síce často vyskytuje na severnej pologuli, na južnej je však len v troch lokalitách, z toho v Antarktíde v jedinej. „Za úspech možno považovať aj nález kríčkovitého typu lišajníka, ktorý doteraz nebol v oblasti antarktického polostrova, respektíve z jeho východného pobrežia potvrdený,“ uviedol Barták. V budúcnosti by podľa neho na stanici mohol byť pre ďalšie výskumy postavený aj experimentálny skleník.
Tento rok vedci prvýkrát oficiálne výrobcom testovali oblečenie, ako je spodná bielizeň či topánky. Testovali však napríklad aj stavebné hmoty či polyméry alebo veterné elektrárne. „Sú vystavené podmienkam v Antarktíde, porovnávame, ako tieto veci trpia v porovnaní s podmienkami u nás,“ uviedol Daniel Nývlt, ktorý výpravu zastrešuje. Univerzita si už zaregistrovala ochrannú známku Testované v Antarktíde. Toto označenie budú môcť v budúcnosti získať výrobky či zariadenia, ktoré sa osvedčia v extrémnych podmienkach ľadového kontinentu.