Jazerá pod ľadom pripomínajú oceány na mesiaci Európa

Zvláštne presolené jazerá izolované od okolitého sveta 500 metrov hrubou vrstvou ľadu by nám mohli napovedať, ako to vyzerá v rôznych ľadových svetoch v našej slnečnej sústave.

13.04.2018 16:00
DC-3, lietadlo, Devon
Lietadlo DC-3 tesne pred odletom na prieskum ostrova Devon. Radary na červených nosníkoch má pod krídlami.
debata

Takéto subglaciálne jazerá sa podľa nových zistení nachádzajú hlboko v kanadskej Arktíde na ostrove Devon. Vedci odhadujú, že voda v nich má teplotu mínus 10,5 stupňa Celzia, a teda musí byť veľmi slaná, aby nezamrzla. Podobné podmienky zrejme panujú napríklad aj na Jupiterovom mesiaci Európa, ktorý pod hrubou ľadovou kôrou ukrýva rozsiahly oceán s tekutou vodou. Je preto jedným z najväčších kandidátov na existenciu primitívneho mimozemského života.

„Bola som super prekvapená a trochu zmätená,“ hovorí o objave jazier Anja Rutishauserová z Univerzity v Alberte. „Subglaciálne jazerá sme tam rozhodne nehľadali,“ dodala spoluautorka štúdie publikovanej v žurnále Science Advances.

V ostatných rokoch sa podarilo nájsť viacero jazier ukrytých pod hrubou vrstvou ľadu. Výskumníci však predpokladali, že ostrov Devon je zmrznutý až ku skalnatému povrchu. Napriek tomu tam leteckým prieskumom s použitím radaru našli dve vodné plochy s rozlohou päť a osem štvorcových kilometrov. „Podľa mojich vedomostí ide o unikátny systém jazier. V Antarktíde sa podarilo nájsť viac ako 400 subglaciálnych jazier, no vo všetkých je sladká voda. Preto, ak tam niečo žije, pôjde o unikátne organizmy,“ povedal pre BBC Martin Siegert z Imperial College v Londýne.

Antarktické jazerá sú sladkovodné, lebo vďaka geotermálnemu teplu vznikajú topením spodku aj tri kilometre hrubých ľadovcov. Vrstva ľadu na Devone nie je dosť hrubá, aby geotermálnemu teplu poskytla dostatočnú izoláciu. Voda v týchto kanadských arktických jazerách je preto podľa všetkého päťnásobne slanšia ako morská voda. A keďže sa nachádzajú takmer 2-tisíc metrov nad hladinou mora, táto soľ môže pochádzať len z hornín samotného ostrova Devon.

Ostrov devon leží na západ od Grónska a má o... Foto: Tom Richter, Anja Rutishauser/NASA
Ostrov Devon Ostrov devon leží na západ od Grónska a má o niečo väčšiu rozlohu ako Slovensko.

Vedci teraz majú mnoho otázok, na ktoré by chceli nájsť odpoveď. Možno sa na Devone nachádza celá sieť subglaciálnych jazier. No hlavnou otázkou je, samozrejme, to, či v týchto izolovaných podmienkach môže existovať mikrobiálny život. Autori kanadskej štúdie uvádzajú, že jazerá museli byť odrezané od okolitého sveta asi 120-tisíc rokov. „Pravdepodobnosť existencie života v týchto vodných systémoch je vysoká. Biologická aktivita však vzhľadom na nízku teplotu bude značne limitovaná,“ uviedla Alison Murrayová z Inštitútu výskumu púšte v americkej Nevade, ktorá sa zaoberá štúdiom života v extrémnych podmienkach.

Devonské jazerá by však mohli naznačiť, ako vyzerá život na mesiacoch Európa alebo Enceladus. Teda ak tam vôbec nejaký život je. „Chémia týchto jazier môže byť trochu odlišná, ako je v oceánoch na ľadových mesiacoch. Panujú tam však extrémne podmienky, ktoré by nám mohli pomôcť lepšie si predstaviť, ako by mohol vyzerať život vo vzdialených zmrznutých svetoch,“ cituje BBC Claire Cousinsovú zo St. Andrews University.

Európa je najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Zábery zo sond Voyager 1 a 2 ukázali, že Európa je celá pokrytá ľadom. Hrúbka ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou leží oceán kvapalnej vody s hĺbkou 80 až 170 km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody ako všetky pozemské oceány dokopy. Podpovrchový oceán Európy je podľa mnohých vedcov najvhodnejším miestom v slnečnej sústave (okrem Zeme), na ktorom by mohol vzniknúť život. Hlboký oceán je ľadovou kôrou čiastočne chránený pred smrtiacou radiáciou Jupitera a zahrievaný jeho slapovými silami. Život na takomto mieste by sa musel úplne zaobísť bez slnečného svetla a musel by odolávať silnému tlaku.

Enceladus je mesiac planéty Saturn. Skladá sa najmä z ľadu, v dôsledku čoho má jeho povrch najvyššiu odrazivosť spomedzi všetkých veľkých telies slnečnej sústavy. Doteraz vykazuje sopečnú aktivitu, ktorá sa prejavuje vo forme erupcií ľadových gejzírov. Bob Brown, pracovník pracujúci na misii sondy Cassini, uviedol, že Enceladus má k dispozícii základné chemické stavebné kamene pre vznik života alebo aspoň jeho predchodcov.

Na kanadskom ostrove Devon sa budú robiť ďalšie letecké prieskumy, no Rutishauserová dúfa, že jedného dňa budú mať možnosť sa k jazerám prevŕtať: „Ak by sme získali vzorky vody, mohli by sme zistiť, či tam nejaké mikróby skutočne žijú a ako dokážu prežiť bez kontaktu s atmosférou.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #grónsko #mesiac Europa