Nová štúdia tímu vedcov však túto hypotézu vyvracia: robustné zvieratá s hrubou kožou a bujnou hrivou sú v skutočnosti zdivočenými potomkami koní, ktoré pred 5 500 rokmi v stredoázijskej stepi domestikovala takzvaná botajská kultúra. Na základe výsledku štúdie, ktorá bola zverejnená v časopise Science, sa budú musieť prepísať dejiny koňa, poznamenala agentúra DPA.
Riaditeľ pražskej zoo Miroslav Bobek povedal, že štúdia až taká prekvapujúca nie je a až čas ukáže, či jej závery vstúpia do učebníc. „Bolo to prekvapenie,“ komentovala výsledky štúdie Sandra Olsenová z univerzity v americkom štáte Kansas, ktorá viedla vykopávky na severe Kazachstanu, kde kedysi žili príslušníci takzvanej botajskej kultúry.
Foto: SHUTTERSTOCK
Botajovia, ktorí žili usadlým spôsobom života, si zrejme ako prví skrotili divé kone. Niektoré z týchto už zdomácnených zvierat následne zrejme unikli do voľnej prírody na západe Mongolska či východe Kazachstanu a opäť zdivočeli. Práve tieto kone sú podľa novej genetickej analýzy predkami koňa Przewalského a boli doteraz považované za posledné žijúce divé kone na svete. Podľa štúdie, ktorá dokázala, že sú – podobne ako mustangy v Severnej Amerike – potomkovia domestikovaných a potom opäť zdivočených zvierat, tak žiadne skutočné divé kone teraz na svete už nežijú. „Svet prišiel o skutočne divé kone pred stovkami, možno pred tisíckami rokov, ale až teraz sa o tom vďaka výsledku tejto štúdie dozvedáme,“ uviedla Olsenová.
Podľa Zoologickej záhrady v Prahe nie je však štúdia až taká prekvapujúca. O vzťahu divých koní Przewalského a domácich koní sa veľa diskutovalo už v minulosti, povedal v reakcii na štúdiu Miroslav Bobek. Nový pohľad na minulosť tohto koňa dodáva podľa neho jeho „fascinujúcemu“ príbehu nový rozmer.
Na štúdii sa podieľalo takmer päťdesiat vedcov z 28 výskumných ústavov na celom svete, ktorí analyzovali genetickú informáciu takmer deväťtisíc koní. Podľa francúzskych vedcov napríklad botajské kone opätovným zdivočením prišli o typický čiernobiely leopardí vzor na koži. Mohlo k tomu dôjsť prirodzeným výberom, lebo génový variant zodpovedný za čiernobielu kožu je zároveň zodpovedný aj za nočnú slepotu.
Svet prišiel o skutočne divé kone pred stovkami, možno pred tisíckami rokov, ale až teraz sa o tom vďaka výsledku tejto štúdie dozvedáme.Sandra Olsenová z univerzity v americkom štáte Kansas
Aktuálna vedecká štúdia priniesla aj ďalšie prekvapenia. Kone domestikované príslušníkmi botajskej kultúry boli dosiaľ považované za prapredkov všetkých moderných euroázijských koní. Keď vedci porovnali genómy dvadsiatky botajských koní s genetickou informáciou moderných euroázijských koní žijúcich v posledných 4 000 rokoch, nenašli žiadnu zhodu. Znamená to, že skutočnosť je úplne opačná ako doterajšie hypotézy. Botajské kone sú prapredkami koňa Przewalského, ale nie moderných koní. Ich pôvod je tak viac ako kedykoľvek predtým zahalený tajomstvom.
Podľa Alissy Mittnikovej z Inštitútu Maxa Plancka pre dejiny ľudstva v nemeckej Jene je možné, že bol kôň domestikovaný ešte na inom mieste, než ktoré obývala botajská kultúra, a práve odtiaľ potom pochádzajú predkovia dnešných koní. Pátranie po nich sa teraz sústredí nielen na oblasť Strednej Ázie, ale aj Ukrajiny, Ruska, Maďarska či Poľska.
Kone Przewalského boli vo voľnej prírode na konci 60. rokov považované za vyhynuté. Snahy o ich navrátenie sa začali na konci 80. rokov. Prvý transport do Mongolska sa uskutočnil v júni 1992 a od roku 2011 Zoologická záhrada Praha samostatne organizuje transporty do západného Mongolska. Za ten čas do pôvodného prostredia vrátila 31 zvierat, z toho 27 z Česka a zvyšné štyri vnútromongolským transportom.