Nórske stromy poškodili chemikálie, ktoré používali nacisti

20.04.2018 14:00
les, stromy, fjordy
Archívne dokumenty ukazujú, že plavidlo pri nórskom pobreží vypúšťalo kyselinu chlorosírovú, aby skrylo svoju pozíciu. Autor:

Neutíchajúce snahy spojeneckých síl nájsť a potopiť za druhej svetovej vojny obávanú nemeckú bojovú loď Tirpitz viedli nacistov k tomu, že plavidlo skrývali v nórskych fjordoch a maskovali ho chemickou hmlou. Umelý dym napáchal v oblasti značné škody na stromoch, ktoré sú viditeľné dodnes, zistili podľa spravodajského serveru BBC News vedci.

Loď pomenovaná po nemeckom admirálovi Alfrédovi von Tirpitzovi bola uvedená do služby vo februári 1941 a niekoľko mesiacov bola najväčšou bojovou loďou sveta. V novembri 1941 bola vyslaná k pobrežiu Nórska, ktoré ovládala kolaborantská vláda na čele s nacistickým vodcom Vidkunom Quislingom. Toto umiestnenie umožňovalo podnikať útoky na konvoje smerujúce do Sovietskeho zväzu, preventívne bránilo prípadnému vylodeniu spojencov v Nórsku a loď na seba zároveň viazala značné spojenecké sily, ktoré museli byť v pohotovosti len pre odvrátenie tejto potenciálnej hrozby.

Archívne dokumenty ukazujú, že plavidlo pri nórskom pobreží vypúšťalo kyselinu chlorosírovú, aby skrylo svoju pozíciu. To sa mu skutočne dlho darilo. Až 12. novembra 1944 išla loď prezývaná Osamelá kráľovná severu ku dnu po útoku tridsiatich bombardérov britského kráľovského letectva. Zomrelo pritom asi 1 200 členov jej posádky.

„Dym“, ktorý mal brániť odhaleniu lode, poškodil stromy na pobreží, čo je dodnes viditeľné na ich letokruhoch. Claudia Hartlová z Univerzity Johanna Gutenberga v nemeckom Mainzi odhalila tieto vplyvy, keď skúmala borovice v Kåfjorde v blízkosti nórskeho mesta Alta za severným polárnym kruhom.

Dendrologička sa pôvodne pustila do štúdia stromov preto, aby vytvorila obrázok vtedajšej klimatickej situácie v oblasti. Všimla si pritom, že niektorým stromom úplne chýbajú letokruhy z obdobia okolo roku 1945. Zbrzdiť rast stromov môže veľká zima či napadnutie hmyzími škodcami, nič z toho však podľa Hartlovej nemohlo vysvetliť úplnú absenciu letokruhov.

Jeden z kolegov sa potom pred Hartlovou zmienil o tom, že by anomália mohla súvisieť s bojovou loďou Tirpitz, ktorá v roku 1944 v Kåfjorde kotvila a bola tam napadnutá spojeneckými bombardérmi. „Domnievame sa, že kyselina chlorosírová, ktorú loď kvôli maskovaniu vypúšťala, zničila ihličie na stromoch,“ povedal Hartlová BBC.

„Ak stromy nemajú ihličie, nemôže prebiehať fotosyntéza a nemôže sa vytvárať biomasa. Borovice majú väčšinou rovnaké ihličie tri až sedem rokov, pretože sú večne zelené. Takže ak tieto stromy o ihličie prídu, môže trvať veľmi dlhú dobu, než sa zotavia,“ dodala. Na jednom zo stromov nie je viditeľný rast celých deväť rokov od roku 1945. „Potom sa strom spamätal, ale trvalo mu ďalších 30 rokov, než sa vrátil k normálnemu rastu. Stále tam stojí, stále žije a je veľmi pôsobivý,“ uviedla Hartlová. Na ďalších boroviciach sú letokruhy viditeľné, ale sú extrémne slabé, takmer nerozoznateľné. Podľa očakávania sa vplyvy znečistenia znižujú, čím ďalej je strom od niekdajšieho kotviska lode. Do vzdialenosti štyroch kilometrov sú však väčšie či menšie následky viditeľné na všetkých.

V Kåfjorde bola nemecká bojová loď Tirpitz pri spojeneckých útokoch poškodená, potopiť sa ju však podarilo až britským bombardérom Lancaster pri operácii Catechism v novembri 1944 o niečo južnejšie, vo fjorde pri severonórskom meste Tromsö. Hartlová je presvedčená, že nájde podobné následky vojny aj inde. „Aj na iných miestach Európy sa používal umelý dym a možno aj ďalšie chemikálie. Možno teda nájdeme ďalšie podobné javy a dôsledky druhej svetovej vojny,“ uviedla vedkyňa.

#Nacisti #druhá svetová vojna #Nórsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk