Proces, ktorý súvisí s pohybom litosférických dosiek pozdĺž tektonických zlomov, je známy už dlho, prekvapujúce je, ako ľahko sú zmeny viditeľné aj v priebehu niekoľkých rokov. Jasným dôkazom postupného rozdeľovania africkej pevniny je podľa vedcov aj obrovská prasklina, ktorá sa nedávno objavila na juhozápade Kene a tiahne sa v dĺžke niekoľkých kilometrov.
Hoci zlom, ktorý sa objavil v Keni, je dôsledkom veľmi postupného posúvania podložia (rýchlosťou niekoľko centimetrov ročne), v dlhodobom horizonte je prejavom procesu, na ktorého konci bude o 10 miliónov rokov rozdelenie afrického kontinentu na dve časti.
Foto: Wikipédia
Podobným procesom, ktorý sa dá pozorovať aj na kratšej časovej ploche, je napríklad postupné posúvanie austrálskeho kontinentu smerom na sever. Ak sa posunieme v čase ešte ďalej, o 50 miliónov rokov narazí väčšia, západná časť bývalého afrického kontinentu do Európy. A v ešte vzdialenejšom horizonte čaká kontinenty návrat do podobnej podoby, v akej boli na začiatku, keď pred stámiliónmi rokov tvorili jediný prakontinent Pangea.
O 250 miliónov rokov by mali byť opäť takmer všetky súčasné kontinenty (s výnimkou Austrálie a Antarktídy) „v kope“, tvoriac kontinent, ktorý americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) už na prelome tisícročí pomenoval Pangea Ultima. V strede tohto „superkontinentu“ bude obrovské more. To však bude zároveň miniatúrne oproti súčasnému Atlantickému oceánu, z ktorého vznikne.