Vedci z Národného múzea, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej a Geologického ústavu Akadémie vied ČR, ktorí sa na objave podieľali, zároveň tvrdia, že je dôkazom toho, že vtedajšia suchozemská flóra už bola schopná produkovať kyslík a musela mať teda zelenú farbu. Vedci o tom informovali vo vedeckom časopise Nature Plants.
Fosíliu pôvodne našiel v skalách pri Lodenici na Berounsku známy francúzsky paleontológ Joachim Barrande, ktorého zbierka sa neskôr dostala do Vlasteneckého, teraz Národného múzea. Nikto však rastlinnej fosílii nevenoval veľkú pozornosť, bola označená ako fosílna riasa nejasného zaradenia a uložená v pivničnom depozitári. K vedcom sa dostala v roku 2011, keď paleontológovia pred rekonštrukciou historickej budovy múzea sťahovali zbierkové predmety do depozitárov v Horných Počerniciach.
Podľa múzea je objav zaujímavý nielen pre svoj vek, ale aj svoju veľkosť. Doteraz známe najstaršie rastlinné zvyšky z Írska boli veľké len niekoľko milimetrov a ani ďalšie nálezy z prvohorného silúru z Veľkej Británie alebo Brazílie nepresahovali 2,5 centimetra.
„Predpokladalo sa, že taká malá rastlina v sebe nemohla mať pletivo podporné, vodivé a ešte k tomu fotosyntetické. Paleontológ Kevin Boyce dokonca usudzoval, že tieto prvé rastliny nemohli byť zelené. Český nález, ktorý má zhruba šesť centimetrov, túto teóriu vyvracia. Veľkosť stonky novo opísaného exempláru jednoznačne potvrdzuje, že táto rastlina rozhodne mala dostatok objemu tela na to, aby dokázala zabezpečiť základné funkcie cievnatých rastlín vrátane fotosyntézy, rozvodu vody a živín a bola tak schopná samostatnej existencie,“ uviedlo múzeum, ktoré po otvorení svojej zrekonštruovanej historickej budovy vystaví znovu nájdenú skamenelinu v stálej expozícii.