Lochnesská príšera je podľa jednej z kolujúcich teórií vodný jašter plesiosaurus, ktorému sa podarilo prežiť vyhynutie dinosaurov. Podľa inej domnienky ide o jesetera alebo obrieho sumca. Mnohí sa domnievajú, že svedectvá o lochnesskej príšere sa nezakladajú na pravde a dajú sa vysvetliť silnými vetrami či plávajúcimi kladami.
Zvieratá za sebou pri pohybe vo vode zanechávajú nepatrné stopy DNA – pochádza z ich kože, peria, šupín a moču, vysvetľuje Gemmell. Jeho tím odoberie 300 vzoriek vody na rôznych miestach a v odlišných hĺbkach jazera. Vyfiltruje z nej biologický materiál a z neho extrahuje DNA, ktorú budú bádatelia analyzovať. Výsledky testov potom porovnajú s databázou známych druhov. K odpovediam sa chcú dopracovať do konca roka.
„Prikláňam sa skôr k variantu, že lochneska neexistuje, ale chcem si túto hypotézu potvrdiť,“ uviedol Gemmell. „Nakoniec zmapujeme, ako je jazero Loch Ness biologicky rozmanité,“ dodal. Skutočným objavom by podľa vedca bolo napríklad určenie inváznych, teda nepôvodných druhov. Ak tím žiadne stopy DNA lochnesky nenájde, zástancov jej existencie to rovnako nepresvedčí, myslí si Gemmell. Tí už sa s ním podelili o niekoľko teórií: lochneska podľa nich napríklad preplávala podzemnými jaskyňami až do mora; iní sú presvedčení, že je mimozemského pôvodu a žiadne stopy DNA za sebou nezanecháva.