Canberra preto v januári vyzvala vedcov, aby navrhli, ako tento najväčší koralový systém sveta, tiahnuci sa v dĺžke 2 600 kilometrov pozdĺž severovýchodných brehov Austrálie, zachrániť. Vláda na projekt vyčlenila dva milióny austrálskych dolárov.
Predvlani a vlani vedecký svet zaznamenal dve závažné epizódy bielenia koralov. Tie ohrozuje aj poľnohospodárska činnosť alebo dravá morská hviezdica, ktorá sa koralmi živí.
Vláda prisľúbila, že bude bojovať proti klimatickým zmenám všeobecne, ale má záujem aj o krátkodobejšie opatrenia, ktoré pomôžu útes chrániť. Zo 69 zaslaných návrhov vybrala šesť, ktoré majú byť testované, aby sa zistila ich realizovateľnosť.
Jeden z nich počíta s injektážou mrakov tak, aby odrážali slnečné lúče. Malo by sa to dosiahnuť morskou soľou. David Mead z austrálskeho inštitútu vied o mori povedal, že hoci sa tento návrh zdá na prvý pohľad bláznivý, má v sebe potenciál. „Náš tím skúma použitie veľmi jemnej hadicovej koncovky, ktorej by sa dala robiť injektáž kvapiek morskej vody v rozsahu niekoľkých miliárd za sekundu. Voda sa vyparí a zostanú malé čiastočky soli, ktoré sa budú vznášať vzduchom. Mohlo by to zvýšiť odraz slnečného svetla,“ povedal Mead.
Ďalší návrh, ktorý sa vláde páčil, spočíval vo vytvorení ultrajemnej vrstvy odrazného biodegradabilného krytu, ktorým by sa určité časti útesov pokryli a chránili pred horúčavou. „Na tejto vrstve je zaujímavé, že má hrúbku jednej molekuly, možno v nej plávať a sama sa rozloží,“ povedal Meadov kolega Andrew Negri.
Medzi ďalšími úspešnými návrhmi bolo pokrytie útesu miniatúrnymi koralmi vyrobenými 3D tlačiarňami, čo by mohlo podporiť rast koralov, alebo tiež odber a premiestnenie malých koralov na iné miesto.