Podobné pohromy, ktoré boli kedysi považované za extrémne výkyvy počasia, sú dnes bežné. Hoci sa zdalo, že sebazáchovné inštinkty povedú obyvateľov sveta k víťazstvu nad globálnym otepľovaním, zatiaľ boj s ním prehrávajú, napísal týždenník The Economist.
Vedci už dlhší čas upozorňujú, že s otepľovaním planéty, ktorá je dnes zhruba o jeden stupeň Celzia teplejšia ako v čase, keď vzplanula prvá pec priemyselnej éry, sa počasie zblázni. Podľa jednej predbežnej analýzy by pravdepodobnosť, že nastane také horúce leto, ako teraz v Európe, bola bez ľuďmi spôsobeného globálneho otepľovania polovičná.
Emisie skleníkových plynov rastú
Čím jasnejší je dosah klimatických zmien, tým väčšie sú aj výzvy, ktoré ľudstvo čakajú. Tri roky po tom, čo sa štáty v Paríži zaviazali udržať nárast teplôt pod dvoma stupňami v porovnaní s predindustriálnou érou, emisie skleníkových plynov opäť rastú.
To isté platí o investíciách do ropy a plynu. V roku 2017 vzrástol prvýkrát po štyroch rokoch dopyt po uhlí. Dotácie na obnoviteľné zdroje energie, teda na solárnu a veternú energiu, sa na mnohých miestach znižujú. Jadrová energia, ktorá klíme neškodí, je drahá a nepopulárna.
Chcelo by sa povedať, že ide o prechodné nezdary a že ľudstvo sa svojím sebazáchovným inštinktom nakoniec dopracuje k víťazstvu nad globálnym otepľovaním. Ale v skutočnosti túto vojnu prehráva.
Nie že by nenastával žiadny pokrok. Solárne panely, veterné turbíny a ďalšie technológie sú lacnejšie a efektívnejšie a ich využitie rastie. Vlani sa vo svete predalo vyše milióna elektromobilov. V niektorých slnečných miestach je teraz obnoviteľná energia lacnejšia než uhlie.
Prieskum: Klimatické zmeny sú hrozbou
Obavy verejnosti ale napriek tomu vzrastajú. Prieskum v 38 štátoch vlani ukázal, že 61 % ľudí považuje klimatické zmeny za vážnu hrozbu. Väčšie obavy vyvolávajú už len teroristi z Islamského štátu. Investori na Západe sa obracajú chrbtom k firmám fungujúcim na báze ropy a uhlia.
Mnoho amerických miest chce pokračovať v ekologicky zodpovednej politike napriek rozhodnutiu prezidenta Donalda Trumpa opustiť dohodu z Paríža. V smogom zahltenej Číne a Indii sa ľudia dusiaci sa splodinami snažia presvedčiť vlády, aby prehodnotili plány, ktoré počítajú s elektrifikáciou založenou na uhlí.
Optimisti tvrdia, že svet bez uhlíkových emisií je na dosah. Ale vzhľadom na to, aké je ťažké dosiahnuť dohodu o spoločnom cieli a presadiť ju, to bude mimoriadne zložité.
Jedným z dôvodov je nárast dopytu po energii, zvlášť v rozvíjajúcej sa Ázii. V rokoch 2006 až 2016 spotreba energie v tamojších ekonomicky rastúcich krajinách išla nahor o 40 percent.
Spotreba uhlia, ktoré je s prehľadom najšpinavším fosílnym palivom, rástla o 3,1 percenta ročne. Elektrina z fosílnych palív sa ľahšie napojí na súčasnú rozvodnú energetickú sieť než obnoviteľné zdroje závislé od počasia.
Druhou príčinou je ekonomická a politická apatia. Čím viac daná krajina spotrebúva fosílnych palív, tým horšie sa ich zbavuje. Mocné loby a voliči stojaci za nimi stále udržiavajú uhlie ako významnú súčasť energetického mixu. Zmena zabehnutého systému môže trvať roky. Británia ešte len vlani zažila prvý deň od priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa nemusela spoliehať na uhlie.
Posledným dôvodom je technická náročnosť obmedzovania uhlíkových emisií v sektoroch mimo energetiky. Oceliarsky priemysel, výroba cementu, poľnohospodárstvo, doprava a ďalšie ekonomické aktivity spôsobujú viac ako polovicu svetových emisií uhlíka. Technicky je náročnejšie ich obmedziť než pri výrobe elektrickej energie a tiež ich chránia záujmy jednotlivých odvetví. A úspechy sa môžu ukázať ako ilúzia.
Trebárs viac ako milión čínskych elektromobilov jazdí na elektrinu vyrábanú z viac ako dvoch tretín z uhlia, a tak tieto elektromobily produkujú viac kysličníka uhličitého než niektoré úsporné vozidlá na benzín.
Foto: SHUTTERSTOCK
Snahy by mali byť intenzívnejšie
Svet má dostatok nápadov, ako ciele z Paríža dosiahnuť. Asi 70 krajín a regiónov zodpovedných za pätinu všetkých emisií zdaňuje uhlíkové emisie. Technici pracujú na výkonných prenosových sústavách, ocele bez uhlíka, dokonca na cemente, ktorého výroba pohltí viac kysličníka uhličitého, ako ho vypustí do vzduchu. Všetky tieto snahy a ešte ďalšie – vrátane výskumu, ako odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru – by sa mali zintenzívniť.
Ale všetky tieto metódy mnoho nezachránia, ak sa priamo nepostavíme klimatickej ľahostajnosti. Západné krajiny zbohatli vývojom priemyslu založeným na uhlíkových emisiách. Musia dodržať svoj záväzok z Paríža pomôcť chudobnejším štátom, aby sa prispôsobili teplejšej Zemi a obmedzovali budúce emisie.
Predísť zmene klímy bude mať krátkodobé finančné náklady – aj keď posun od uhlíka môže nakoniec ekonomiku obohatiť, rovnako ako to v 20. storočí urobil prechod k elektrine a autám používajúcim fosílne palivá.
Kľúčovú úlohu majú politici, aby zdôvodňovali a hájili reformu a zaistili, aby ťažobu zmeny neniesli tí najzraniteľnejší. Možno, že im globálne otepľovanie pomôže zapáliť kolektívnu vôľu. Nanešťastie to však vyzerá, že svet sa predtým ešte veľmi oteplí.