Odborná štúdia s výsledkami výskumu českých vedcov vychádza v prestížnom časopise Journal of Archaeological Science pod názvom „Neviditeľná prepojenia. Rané dynastické a staroríšske staroegyptské kovové predmety zo zbierky Egyptského múzea Lipskej univerzity“. Korešpondujúcim autorom štúdie je Martin Odler z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.
Štúdia obsahuje detailnú analýzu dvadsiatich dvoch staroegyptských predmetov, dnes uložených v Egyptskom múzeu Lipskej univerzity (obr. 1). Prehlbuje vedomosti o staroegyptskej metalurgii v 3. tisícročí pred Kr., zatiaľ len málo známe.
Foto: Fotografia Jiří Kmošek
Predmety boli objavené pri nemeckých a britských výskumoch zo začiatku 20. storočia na lokalitách Abúsír, Abydos a Gíza. Pochádzajú z hrobky panovníka 2. dynastie Chasechemveja (Abydos; približne 2 700 pred Kr.) a z hrobiek úradníkov Ranej dynastickej doby (Abúsír; približne 3100 – 2900 pred Kr.) a Starej ríše (Gíza; približne 2350 – 2275 pred Kr.).
Článok je inovatívny v rozsahu analýz, ktoré boli použité, a ich kombinácií s egyptologickými a archeologickými prístupmi. Výrobné postupy boli podobné pre všetky artefakty, vykované a žíhané do konečného tvaru. Materiálom bola čistá meď s prímesami, aj arzénová meď. Analýza izotopov olova bola využitá pre zistenie pôvodu rúd, pretože olovo sa, aspoň stopovo, nachádzalo vo väčšine artefaktov.
Najväčším prekvapením bola veľká misa
Ako napovedá názov článku, neviditeľné prepojenie možno vysledovať medzi oblasťami, z ktorých pochádzala medená ruda, a kde boli nakoniec artefakty uložené. „Izotopy olova nám umožnili vysledovať, odkiaľ najpravdepodobnejšie pochádzala ruda“ hovorí prvý autor štúdie, archeometalurg Jiří Kmošek. „A ukázali nečakané výsledky“, dodáva korešpondujúci autor, egyptológ Martin Odler.
Potvrdil sa očakávaný výskyt rudy zo Sinaja, častého cieľa staroegyptských expedícií, ktoré tu zanechávali aj známe skalné nápisy. Nezanedbateľné množstvo rudy pochádzalo z egyptskej Východnej púšte. Nápisy v nej však nie sú časté, až archeologické prospekcie v posledných dvadsiatich rokoch preukázali veľa ťažobných lokalít, analýzy teraz potvrdzujú, že ruda tu ťažená sa skutočne používala.
Najväčším prekvapením bola veľká misa z hrobky z 1. dynastie z Abúsíru (obr. 2). Objavil ju v roku 1910 nemecký egyptológ Georg Steindorff pri záchrannom výskume pohrebiska. Prekvapila najmä svojím zložením, s prítomnosťou arzénu (1,4 %) a niklu (4,8 %), veľmi nezvyčajného kovu pre staroveký Egypt, ale častého v súdobej Anatólii v artefaktoch z medi i arzénovej medi. Podozrenie potvrdili izotopy olova, sú rovnaké ako pri anatólskych medených rudách a podobné artefaktom z obdobia okolo 3000 pred Kr., na lokalitách vzdialených viac ako 1 500 kilometrov.
Foto: Fotografia Jiří Kmošek
Nádobu veľmi pravdepodobne vyrobili staroegyptskí kováči, len ruda alebo ingot cestovali až z Anatólie. Nádoba nie je dokladom priameho kontaktu oboch kultúr, ale dokazuje, ako ďaleko cestovali na starovekom Blízkom východe kovy už v 3. tisícročí pred Kr. a že staroveký Egypt bol do nadregionálnej výmeny zapojený už v ranom období svojich dejín.