Foto: SHUTTERSTOCK
Meranie sa vykonávalo na Aljaške, v Kanade, na Islande, v Škandinávii a v Rusku. Jedna z autoriek štúdie, Isla Myersová-Smithová z univerzity v Edinburghu, počíta s tým, že arktická flóra, ktorá teraz dorastá do výšky rádovo centimetrov, môže svoj vzrast do konca storočia zdvojnásobiť.
„Nezdá sa to ako dramatické navýšenie, ale keď to prirovnáte k ekosystému v okolí svojho domu, ako je napríklad blízky les, a predstavíte si, že sa jeho vzrast znásobí dvakrát, je to dramatická zmena,“ povedala vedkyňa.
Na ďalekom severe, rovnako ako vo vysokých polohách Álp, sa rastlinám veľmi nedarí a krátke vegetačné obdobie vylučuje prosperitu stromov. V tundre preto prežívajú malé druhy držiace sa pri zemi.
Lenže aj Arktída sa rýchlo mení, v niekoľkých minulých desaťročiach sa táto oblasť zahrievala najrýchlejším tempom na planéte. Rastliny, ktoré tam rástli doteraz, veľmi ľahko svoj vzrast nemenia, avšak prenikajú tam druhy, ktoré sa v tejto oblasti nikdy vo veľkom množstve nevyskytovali. Na pozemku vyčlenenom pre výskum vo Švédsku a na Islande sa napríklad objavila tráva tomka voňavá, bežne sa vyskytujúca v európskych nížinách, kde dorastá do výšky 15 až 50 centimetrov.
A prečo na výške porastu záleží? Pretože to môže ovplyvniť celý ekosystém. Vyššie rastliny okolo seba zachytia viac snehu, ktorý odizoluje krajinu od veľmi chladného vzduchu a zabráni jej hlbokému premrznutiu. Pôda sa potom v lete ľahšie roztopí a do atmosféry uvoľní uhlík, čo prispeje k ďalšiemu otepleniu. Ten istý efekt sa docieli tým, že kvôli rastlinám, ktoré svojou hornú časť udržia nad snehom, bude povrch tmavší a ekosystém tak zachytí viac slnečného tepla.
„Napriek pretrvávajúcej neistote sa zdá, že vyšší porast v tundre môže podporiť klimatické zmeny v Arktíde a na celej planéte,“ oznámila ďalšia z autorov štúdie Anne Bjorkmanová zo Senckenbergovho centra pre výskum biodiverzity a klímy.
Na rozsiahlom výskume sa podieľalo 180 vedcov, porovnávali údaje zo 60 000 pozorovacích stanovíšť v Arktíde, Alpách a Skalistých horách. Vedci sa na stanice budú stále vracať a vykonávať ďalšie merania – dokumentujú nielen výšku porastu, ale aj veľkosť a zloženie listov alebo rozmery semien. „Jedným z našich cieľov je výsledky sprístupniť, aby si vedci po nás mohli položiť otázky, o ktorých my dnes ešte nevieme,“ povedala Myersová-Smithová.