Odborník na tropickú medicínu z Oxfordskej univerzity David Warrell v roku 2015 odhadol, že ročne umiera 200 000 ľudí na uštipnutie hadom. Vývoj nových protijedov je nekonečný proces, ale vedci zistili, že toxíny vo zvieracích jedoch môžu pomôcť aj pri liečení iných zdravotných problémov – a vytvorili už niekoľko liekov založených na zvieracích jedoch. Tu sú druhy zvierat, ktorých jedy už sa využívajú v prospech ľudstva:
Hady
Hadí jed je termín, ktorý pokrýva širokú škálu rôznych jedov. Niektoré zabíjajú rýchlo, iným to trvá dlhšie. Väčšina hadov do obete aplikuje jed s pomocou zubov, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako injekčná striekačka. Akonáhle zub prenikne tkanívom obete, dávku jedu vstrekne priamo do krvného obehu. Výnimkou sú hady, ktoré jed pľujú – napríklad kobra mozambická (Naja mossambica).
Vďaka širokej škále hadích jedov sa aj ich potenciálne využitie v medicíne líši had od hada. V súčasnosti sa roztoky obsahujúce hadie toxíny využívajú napríklad pri koronárnych ochoreniach. „Hadie jedy poslúžili ako model pre jedny z najlepších liekov používaných na vysoký krvný tlak, srdcové zlyhanie alebo infarkt,“ vysvetlil Takács. „Zdroj liekov zo skupiny ACE inhibítorov – had jašterotvarý (Bothrops jararaca) – nepochybne zachránil viac ľudských životov, než ktorékoľvek iné zviera v dejinách ľudstva,“ dodal.
Varan komodský
Jedové žľazy varana komodského, známeho tiež ako „komodský drak“ (Varanus komodoensis), fungujú inak ako u hadov. Namiesto aplikácie jedu s pomocou ihlám podobných zubov, varan jed do tela obete vytláča z niekoľkých jedových vačkov, ktoré má medzi zubami. Jed uvoľnený počas stisku čeľustí sa zmieša s krvou koristi, a zabráni jej v zrážaní. Korisť preto neprestáva krvácať, čo je pre ňu smrteľné.
Avšak práve protizrážanlivé vlastnosti tohto jedu sú kľúčové pre jeho potenciálne lekárske využitie pri liečbe mŕtvice, srdcových infarktov a pľúcnych embólií – teda stavov, ktoré môžu byť spôsobené krvnými zrazeninami.
Škorpióny
Škorpióny každý rok na svete bodnú viac ako 1,2 milióna ľudí, z ktorých podľa štúdie z roku 2008 zhruba 3 250 zomrie. Avšak škorpión smrtonos (Leiurus quinquestriatus) môže napriek svojmu desivému menu zohrávať významnú úlohu pri liečbe rakoviny. Jeho silný jed obsahuje chlorotoxín, ktorý pomáha pri diagnostikovaní rakoviny aj protinádorovej terapii.
Piskor krátkochvostý
U cicavcov sa jedy bežne nevyskytujú. Jed piskora (Blarina brevicauda) nie je dosť silný na to, aby zabil človeka, ale môže spôsobiť bolesť a opuchy. Nenápadný piskor rozhodne nebudí také obavy ako hady či škorpióny, ale to neznamená, že unikol záujmu vedeckej komunity, ktorá ho skúma v rámci protirakovinových terapií. Tie stavajú na skutočnosti, že niektoré nádorové bunky majú molekuly, ktorých štruktúra sa podobá prirodzenému cieľu, na ktorý piskorí toxín pôsobí.