Až doteraz bol autoritou rímsky spisovateľ a právnik Plínius mladší, z ktorého listu sa ako dátum skazy mesta tradične vyvodzoval 24. august roku 79. Objavený nápis ale nesie dátum 17. októbra 79. Tím archeológov sa domnieva, že Vezuv mesto pochoval s najväčšou pravdepodobnosťou neskôr.
Nápis uhľom by mohol zmeniť klasické datovanie erupcie Vezuvu, ktorá zničila Pompeje. Dátum spolu s žartovným nápisom mohol napísať „na stenu vtedy opravovanej miestnosti nejaký žoviálny robotník“, myslí si riaditeľ archeologického areálu v Pompejách Massimo Osanna. Dodal, že o dátume sa pochybovalo už v 19. storočí kvôli nálezom granátových jabĺk, kúrenísk a konárov s bobuľami, ktoré rastú až na jeseň.
Archeológovia naň narazili v dome, v ktorom bádatelia na začiatku mesiaca našli aj miestnosť domáceho oltára, takzvaného larária. Miestu sa pre bohato maľovaný výjav hovorí „kúzelná záhrada“. Celý dom prechádzal v čase sopečnej erupcie rekonštrukciou. Vedľa miestností s freskami a dlažbou, tam preto archeológovia našli miestnosti iba omietnuté a nevydlážděné. Na stenách átria a chodby spomínaného domu sa dochovalo množstvo nápisov a kresieb, niekedy obscénnych, vyhotovených vápnom, sadrou alebo uhľom. Práve medzi nimi figuruje aj žartovný nápis sa zlomovým dátumom.
Foto: SITA/AP, Ciro Fusco
Plínius mladší erupciu Vezuvu, pri ktorej zomrel jeho adoptívny otec Plínius starší, datuje vo svojom liste rímskemu historikovi Tacitovi. Listy Plinia mladšieho, upozorňuje BBC, však storočia prečkali len vďaka opisom a prekladom. Rôzne kópie tak uvádzajú odlišné dátumy skazy mesta v rozmedzí od augusta do novembra.
Pompeje patria od roku 1997 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto antické mesto neďaleko Neapola bolo úplne zavalené pri erupcii sopky Vezuv v roku 79. Zvyšky Pompejí, ktoré sa pod sopečným popolom zachovali, patria k najnavštevovanejším talianskym turistickým atrakciám. Lokalita pritiahne každoročne viac ako 2,5 milióna návštevníkov.