Podľa usporiadania a tvaru zubov a stavby čeľuste vedci usudzujú, že ryba Piranhamesodon pinnatomus bola schopná vytrhávať kusy mäsa alebo plutvy. „Pochádza pritom z vyhynutej skupiny rýb známej vďaka zubom, ktorými dokáže potravu drviť. Je to ako objaviť ovcu s trhákmi, ako má vlk,“ povedala Martina Kölblová–Ebertová z jurského múzea v bavorskom Eichstätte.
Ide o prvý príklad kostnatej ryby, ktorá dokázala potravu odhrýzať, a nie len prehĺtať korisť celú alebo ju rozdrviť zubami. Vďaka tomu mohli útočiť na druhy väčšie, ako boli ony samy. „Ryby, ako ich poznáme, v tomto období neodhrýzali mäso z koristi,“ vysvetlila Kölblová–Ebertová. „Trhanie kusov mäsa alebo plutiev bolo niečo, čo prišlo (vo vývoji živočíšnych druhov) neskôr,“ dodala. V tom istom kameňolome, kde vedci objavili piranhame sodona, našli aj pozostatky rýb, ktoré boli napadnuté pradávnymi piraňami, chýbali im kúsky plutiev.
„Toto je veľmi pekná podobnosť so súčasnými piraňami, ktoré sa živia predovšetkým plutvami, a nie výlučne mäsom iných rýb,“ vysvetlil na internetovom portáli britskej BBC David Bellwood z austrálskej Univerzity Jamesa Cooka, ktorý sa na výskume podieľal. „Ide o pozoruhodnú stratégiu, pretože plutvy dorastú, sú takým šikovným obnoviteľným zdrojom,“ dodal. „Odhryzni rybe brucho, ryba uhynie; odtrhni jej plutvu a budeš mať v budúcnosti zase čo žrať,“ vysvetlil Bellwood. A podobne ako súčasné pirane nepôsobili ani pradávne ryby svojím zovňajškom nijako agresívne. Tieto mimikry im potom vraj umožnili ešte efektívnejšie zaútočiť na korisť.
Piranhamesodon pinnatomus dorastali asi do 9 cm a žili v mori, zatiaľ čo všetky dnešné pirane sú sladkovodné. Tieto druhy spolu nie sú príbuzné, najstaršie známe pirane žili pred 15 miliónmi rokov. Že sú si obe také blízke, súvisí s tým, že sa vyvíjali v podobnom prostredí a podmienkach.