Tvrdí to štúdia medzinárodného tímu vedcov pod vedením Jána Altmana z Botanického ústavu Akadémie vied ČR (AV ČR), ktorá dokumentuje posun areálu ovplyvneného ničivými tajfúnmi v dlhodobom meradle.
Štúdiu publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, ktorý vydáva Národná akadémia vied Spojených štátov amerických.
„Naše výsledky naznačujú, že počas posledného storočia sa výrazne zvýšila aktivita tajfúnov severne od oblastí, ktoré sú na tajfúny už viac či menej prispôsobené. Pre oblasti, ktoré sa predtým nachádzali na okraji areálu pôsobenia tajfúnov, sú takéto zistenia úplne kľúčové. Na ich základe totiž môžu byť zavedené opatrenia na zmiernenie ničivého vplyvu tajfúnov aj tam, kde s nimi nie je dosť skúseností z minulosti,“ uviedol Altman.
Tropické cyklóny, ktoré sa v Ázii nazývajú tajfúny, v Amerike hurikány a v oblasti Indického oceánu cyklóny, spôsobujú rozsiahle škody, prírodnému živlu sú totiž vystavené najmä husto osídlené oblasti.
Vedci z Botanického ústavu AV ČR vykonávajú dlhodobý výskum vo východnej Ázii. Využívajú preň informácie uložené v letokruhoch stromov. „Letokruhy slúžia ako kronika, kde sú zapísané zásadné informácie ovplyvňujúce život daného stromu,“ uviedol Altman. Autori štúdie rekonštruovali narušenie prirodzených lesných porastov vplyvom tajfúnov počas posledných viac ako 200 rokov pozdĺž cez 1 300 kilometrov dlhý gradient v Južnej Kórei a východnom Rusku.
Podľa Altmana sa o dlhodobých zmenách intenzity tajfúnov doteraz príliš nevedelo. Vierohodné údaje existujú iba na obdobie od 80. rokov 20. storočia. „Predovšetkým nebolo isté, či nárast ničivých tajfúnov novo pozorovaný v oblastiach, kde bol v minulosti ich výskyt vzácny, je v dlhodobom meradle súčasťou prirodzenej fluktuácie, či sa jedná o vybočenie z dlhodobého trendu vplyvom globálnych zmien,“ poznamenal vedúci autor štúdie, na ktorej sa podieľali aj vedci z Ruska, Južnej Kórey a Švajčiarska.