Kanadský horský klub zistil, že v Pohorí svätého Eliáša, ktoré zasahuje z Yukonu aj do Britskej Kolumbie a na americkú Aljašku, sa topia ľadovce rýchlejšie ako v iných častiach Kanady. Podľa skoršieho prieskumu v rokoch 1957 až 2007 stratili tamojšie ľadovcové masívy 22 percent svojej rozlohy, čo zdvihlo oceánsku hladinu o 1,1 milimetra.
Topenie sa teraz zrýchľuje, čo vedie k veľkým zmenám vo vodných zdrojoch v nižšie položených oblastiach. Napríklad v roku 2016 sa voda z topiacich sa ľadovcov odklonila z rieky Slims, ktorú napája ľadovec; dôsledkom bol kritický nedostatok vody pre jazero Kluane, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Hladina jazera odvtedy klesla o dva metre a rybia populácia tak stratila prístup k svojim tradičným migračných trasám. V oblasti sa navyše zvýšila početnosť prachových búrok.
Ľadovce prídu o 80 percent svojej plochy
Profesor David Hik z kanadskej Univerzity Simona Frasera upozorňuje, že vývoj okolo jazera Kluane je ukážkou toho, čo možno v budúcnosti očakávať aj v iných regiónoch. Jeho kolega Zac Robinson z Albertskej univerzity poznamenal, že dianie v Pohorí svätého Eliáša nie je ojedinelé a že v najbližších 50 rokoch stratia ľadovce v Skalistých horách 80 percent svojej plochy.
Globálne otepľovanie, ktoré výrazne mení klimatické podmienky na planéte, sa štáty zaviazali spomaliť v roku 2015 v Parížskej dohode, ktorá si za cieľ kladie udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa v porovnaní s teplotou v predindustrialnom období. Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) však varoval, že situácia je natoľko vážna, že naplniť ciele klimatickej dohody možno už len pomocou rýchlych a ďalekosiahlych zmien.