Na čele tejto trochu zvláštnej akadémie ležiacej v mestečku Roddi na severozápade Talianska stojí Giovanni Monchiero, ktorý dokáže rovnako ako jeho otec, dedo a pradedo urobiť z obyčajných psov expertov na vyhľadávanie hľuzoviek. „Vycvičiť psa tak, aby hľadal hľuzovky, je veľmi jednoduché. Chce to len veľa trpezlivosti a je potrebné vychádzať z toho, že pre psa je to hra,“ hovorí Giovanni. „Začíname tým, že necháme psa hrať sa s hľuzovkou. Ja používam čerstvé hľuzovky, ale kto ich nemá, môže nakvapkať trochu oleja s hľuzovkovou vôňou na tenisovú loptičku. Hodíte ju, pes ju musí priniesť a vy ho odmeníte sušienkou,“ vysvetľuje.
Potom učiteľ hru urobí zložitejšou tým, že hľuzovku vyhodí na trávnatú plochu bez toho, aby pes videl, kde sa hľuzovka nachádza. „Potom je potrebné psa povzbudzovať, aby hľadal, a keď hľuzovku nájde, odmeniť ho pochvalou a maškrtou,“ zdôrazňuje Giovanni.
„Len čo si pes zvykne na hľuzovkovú vôňu, uschováva sa hľuzovka pod zem, spočiatku nie príliš hlboko,“ dodáva. Oblasť okolo mesta Alba, kde Roddi leží, je preslávená svojimi bielymi hľuzovkami, ktoré charakterizuje intenzívna vôňa pripomínajúca drevo a prírodu, uvádza Antonio Degiacomi, prezident Národného centra pre štúdium hľuzoviek.
Hľadanie hľuzoviek je vášeň, vysvetľuje Giovanni, ktorý chodí na tieto huby ráno a večer po celú sezónu, ktorá trvá od 21. septembra do 31. januára.
Giovanni uchováva dedičstvo
Univerzitu pre psy cvičené na vyhľadávanie hľuzoviek založil jeho pradedo v roku 1880 a Giovanni Monchiero uchováva toto dedičstvo. Tvrdí, že nie každý pes sa môže naučiť vyhľadávať hľuzovky, ale že všetky rasy majú šancu. „Sú psy, ktoré majú dispozície na hľadanie hľuzoviek, iné ich zasa nemajú,“ vysvetľuje Giovanni, ktorý zo svojho malého nemeckého pinča vychoval úplného experta.
„Pán Monchiero je z celého Piemontu najlepší. Už mu zverujem tretieho psa,“ hovorí majiteľ Rockyho Diego Guaraldo. „Nepoužíva násilné metódy, ako je vyhladovanie psa, ale mierne prostriedky. Zo psov robí skutočných šampiónov,“ dodáva. „Darí sa mu v psovi prebudiť čosi, čo z neho urobí blázna do hľuzoviek. Je potrebné, aby pes bol sústredený, aby sa nenechal zlákať pachom zveri,“ hovorí Diego Guaraldo. Pes vycvičený Monchierom cíti hľuzovku až na dvadsaťmetrovú vzdialenosť," ubezpečuje.
Trojtýždňový výcvik stojí 400 eur. Monchiero vysvetľuje, že cvičí svojich „žiakov“ trikrát denne, ale že hneď prestane, keď vidí, že toho pes má dosť alebo je unavený. Za jednu až dve hodiny výcvik obnoví.
„To je základný kurz. Aby sa pes stal skutočným expertom, sú potrebné v priemere tri roky. Aj potom je nutné psa ďalej cvičiť, aspoň každý druhý deň,“ zdôrazňuje Monchiero.
Rocky má všetky predpoklady na to, aby vedel hľuzovky vyhľadávať. Má to však jednu malú chybu: hľuzovky žerie! „Žiadny problém, vie hľuzovku nájsť, treba ho len naučiť výmenu, že za hľuzovku dostane maškrtu,“ uisťuje Giovanni a dodáva, že niektoré psy tiež kúsok hľuzovky odhryznú. „Lepšie je mať vo vrecku mierne poškodenú hľuzovku, než žiadnu,“ smeje sa Diego Guaraldo.