Odpoveď na to, ktorý rok v dejinách bol tým najničivejším „annus horribilis“ (strašným rokom), hľadali v minulosti mnohí historici, politici i filozofi. Podľa McCormicka možno vraj teraz zodpovedne povedať, že to nebol ani rok 1349, keď vypukla v Európe veľká epidémia moru, ani rok 1918, keď epidémia španielskej chrípky zabila po celom svete 50 až 100 miliónov ľudí. Rok 536 totiž oba spomínané letopočty značne predstihuje. „Bol to začiatok jedného z vôbec najhorších období, v ktorom sa človek mohol ocitnúť, či nie ten vôbec najhorší rok,“ tvrdí McCormick.
To, že v dejinách raného stredoveku sa od polovice šiesteho storočia hovorí o „temnom období“, je známa vec. Vedci teraz s istotou potvrdili, prečo toto temné obdobie nastalo. V roku 2013 odborníci vďaka vrtu odobrali zo švajčiarskeho ľadovca 72 metrov dlhý stĺpec ľadu, ktorý zrkadlí posledných 2 000 rokov ľudských dejín. Pomocou laseru sú z neho schopní rezať vzorky s hrúbkou 120 mikrónov, teda asi ako ľudský vlas, a analyzovať ich zloženie. Prítomnosť rôznych chemických prvkov, prachu či prímesí potom dokáže napovedať mnohé o klimatických podmienkach alebo meteorologických udalostiach.
Vďaka analýzam dospeli k záveru, že v prvej polovici roka 536 vybuchla na Islande sopka a jej masívna erupcia zahalila celú severnú pologuľu na dlhé mesiace splodinami a dymom. Pretože mrak neprepustil slnečné lúče, tak celá Európa, ale aj podstatná časť Ázie skutočne doslova stmavli a teploty v lete klesli na 1,5 až 2,5 stupňa Celzia. Na mnohých miestach aj cez leto snežilo.
Nízke teploty zničili všetku úrodu nielen v Európe, ale aj v Číne alebo Mezopotámii, čo viedlo k hladomoru. Navyše v rokoch 540 a 547 nasledovali ďalšie dve erupcie, ktoré situáciu znovu zhoršili. V roku 541 prepukla epidémia takzvaného justiniánskeho moru, ktorá zabila polovicu populácie vtedajšej byzantskej ríše.
Hospodárska stagnácia trvala takmer celé jedno storočie. Až okolo roku 640 našli glaciológovia, ktorých viedol profesor Paul Mayewski z univerzity v americkom Maine, vo vzorkách ľadovca prímesi olova, čo podľa nich ukazuje na rozšírenie dolovania a tavenie striebra. Práve to potom viedlo k väčšiemu bohatstvu a prosperite starého kontinentu.