„Domnievame sa, že je to jeden z najmenej očakávateľných fosílnych nálezov z obdobia triasu v Európe,“ uviedol jeden zo spoluautorov štúdie Grzegorz Niedźwiedzki, ktorý pôsobí na univerzite vo švédskej Uppsale. Podľa neho nález dokazuje, že v tomto období pred asi 205 miliónmi až 210 miliónmi rokov na zemi okrem dinosaurov sa ešte hojne vyskytovali aj therapsidy, teda cicavcovité plazy, ktoré sa rozšírili najmä počas prvohôr a v prvej polovici druhohornej éry. Do tejto chvíle sa vedci domnievali, že therapsid vyhynul už oveľa skôr.
Nový druh therapsida poľskí objavitelia pomenovali Lisowicia bojani podľa miesta nálezu v blízkosti juhopoľského mesta Lisowice a na počesť nemeckého prírodovedca Ludwiga Heinricha Bojanusa. „Tento objav mení naše poznatky o najstaršej histórii (živočíšnej skupiny) dicynodontov, príbuzných cicavcov z obdobia triasu. Vzbudzuje však ďalšie otázky, ktoré sa týkajú toho, prečo tieto živočíchy a dinosaury dorastali do takých obrovských veľkostí,“ uviedol druhý z autorov článku, Tomasz Sulej z poľskej Akadémie vied. Podľa neho sa takýto dôležitý objav nového druhu vedcom pošťastí raz za život.
„Lisowický dinosaurus podľa vedcov dorastal do dĺžky 4,5 metra, do výšky 2,6 metra a vážil asi deväť ton. Okrem mohutných končatín a silného chvosta bol rozpoznateľný vďaka rohovitému zobáku. "Lebka a čeľuste druhu Lisowica boli vysoko prispôsobené: boli bez zubov a tlama mala podobu rohovitého zobáka podobne ako u korytnačiek či niektorých dinosaurov,“ opísal Niedźwiedzki.
Stavovce Lisowicia obývali európsku pevninu spoločne s najstaršími sauropodnými dinosaurmi, ako boli obrovský bylinožravý brachiosaurus či diplodocus. Ich prvé fosílne pozostatky sa v Hornom Sliezsku našli už v roku 2005, odvtedy paleontológovia odkryli viac ako tisíc kostrových nálezov.