Tím vedcov zistil, že po vložení zajačieho génu do šplhavnice zlatej (Epipremnum aureum) je rastlina schopná čistiť okolitý vzduch tým, že rozkladá chemické látky ako benzén či chloroform, ktoré v určitej koncentrácii môžu byť zdraviu škodlivé. Do ovzdušia v domácnostiach sa tieto látky dostávajú bežnými aktivitami – chloroform sa uvoľňuje z chlórovanej vody počas sprchovania, benzén v dôsledku fajčenia alebo z vonkajšieho vzduchu.
S cieľom obmedziť vystavenie ľudí takýmto látkam vložili vedci do DNA šplhavnice zlatej synteticky vyrábaný gén králika. Nositeľom tohto génu je veľa cicavcov, vrátane ľudí. Produkuje enzým, ktorý v tele rozkladá rad chemických látok.
Vedci z Washingtonskej univerzity uvádzajú, že počas pokusu klesla koncentrácia benzénu v prostredí, kde sa nachádzali rastliny so zmenenou DNA, za osem dní až o 75 percent. Látku tak odbúrava takmer päťkrát rýchlejšie ako nemodifikované rastliny.
Tím vedcov teraz vykonáva ďalšie experimenty, ktoré majú zistiť, či šplhavnica môže znižovať hladiny aj iných škodlivých látok a tiež či do nej možno vložiť aj iné gény, ktoré by pomáhali rozkladať napríklad formaldehyd, ktorý sa do ovzdušia dostáva z čalúnenia alebo počas varenia. Tím navrhuje, aby rastlina bola súčasťou akéhosi biofiltra, podobného miniatúrnemu skleníku, ktorým preháňa vzduch vetrák.
„Ak niektorú z týchto rastlín postavíte do kúta, nebude vystavená dostatočnému kontaktu so vzduchom, aby mohla účinkovať,“ povedal profesor Stuart Strand, jeden z autorov štúdie. Na vyčistenie vzduchu v domácnosti by stačilo 5 až 10 kilogramov rastlín, zariadenie by mohlo navyše obsahovať aj filter pevných častíc. „Na trhu momentálne nie sú žiadne prístroje, ktoré by riešili prítomnosť týchto (chemických látok), takže navrhujeme technológiu, ktorá toto prázdne miesto zaplní.“
Profesor Laurence Jones z Centra pre ekológiu a hydrológiu, ktorého výskum nedávno ukázal, že rastliny v Británii ročne „vyčistia“ 1,4 milióna ton nečistôt v ovzduší, povedal, že vedci z Washingtonskej univerzity ešte musia preukázať, že ich metóda funguje aj mimo laboratórnych podmienok. Taktiež poukázal na relatívne dlhý čas, ktorý šplhavnica na vyčistenie vzduchu potrebovala – v reálnom prostredí by podľa neho bolo vzduchu na vyčistenie oveľa viac.
Biotechnologička Liz Rylottová z Univerzity v Yorku je pri hodnotení štúdie pozitívnejšia. „Je to skvelá prelomová technológia – na papieri je prospešnosť pre zdravie jasná. Tieto rastliny znižujú váš kontakt s toxínmi, čo môže byť len dobre,“ povedala. Zároveň dodala, že upravená rastlina nebude v dohľadnej dobe v únii dostupná. „Zákony v Európe sú čím ďalej reštriktívnejšie pri povoľovaní tejto technológie.“