Všeobecne platí zákaz voľného pohybu v 3. a vyššom stupni chránených území, ktoré však udeľujú výnimky na voľný pohyb v zimnom období. „Voľnočasové aktivity musia byť kontrolované a obmedzované, aby mohla byť naplnená prvotná úloha národných parkov a rezervácií, ktorou je zachovanie prírody v jej najrozmanitejších formách pre budúce generácie,“ zdôraznila ŠOP SR.
ŠOP SR vysvetlila, že zimné obdobie je obdobím pokoja a mnohé živočíšne druhy toto obdobie prečkávajú v hibernácii. „Sú však aj také, ktoré sa evolučne adaptovali na prežitie v tých najextrémnejších odmienkach, a práve to sú lesné kurovité vtáky,“ upozornila.
Tetrov hôlniak, tetrov hlucháň či jariabok hôrny ostávajú aj počas najextrémnejšej zimy verné svojmu stanovišťu, ktoré sa nachádza na hornej hranici lesa, ale aj nad touto hranicou. „Početnosť týchto druhov rapídne klesá a ako sekundárny faktor možno označiť aj masový rozmach nekontrolovateľného turizmu a skialpinizmu. Toto je jeden z najdôležitejších argumentov, prečo niektoré lokality nie sú povolené využívať pre rekreačný zimný skialpinizmu a voľný pohyb,“ uviedli štátni ochranári.
Kurovité vtáky sú druhy s extrémne vysokými nárokmi na pokoj. V zimnom období ostávajú v nadmorských výškach od 1 000 – 1 500 metrov, a to je práve zóna využívaná skialpinistami.
Kurovité lesné vtáky sa v zimnom období živia výlučne ihličím stromov, predovšetkým smreka, a aby si udržali telesnú teplotu a energiu v zime, veľké prelety nerobia pokiaľ ich nevyrušuje nekontrolovaný skialpinizmus v zónach, kde nie je povolený. Tetrov si na odpočinok pri silných mrazoch vyhrabáva snežné tunely a prečkáva, kde je teplota prijateľnejšia. Vtáky takto dokážu pod snehom prečkať hodiny, kým ich hlad nedonúti doplniť si energetické straty.
„Pokiaľ nie sú vyrušované, dokážu touto stratégiou výrazne šetriť energetické straty v extrémnych mrazoch. V prípade, že sú na lokalitách neustále vyrušované skialpinizmom, môže to mať fatálne následky,“ uzavrela ŠOP SR.
Ochranári už dlhší čas poukazujú na nepriaznivý stav populácie a biotopov hlucháňa a tetrova. Hlavnou príčinou veľkého poklesu jeho populácie je intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach a úbytok starých lesov, ktoré obýva. Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa na Slovensku asi o 76 percent, pričom trend pokračuje. V roku 1972 uvádzali štatistiky 3 697 jedincov, jeho súčasná populácia sa u nás odhaduje na 646 až 866 jedincov.