Magnetické póly – ktoré sa nezhodujú s pólmi geografickými – sú súčasťou magnetického poľa, ktoré sa tvorí okolo vonkajšieho zemského jadra z rozžeraveného železa a niklu.
O ich „túlavej“ povahe vedia vedci už dlho. Práve preto vydávajú každých päť rokov aktuálny Svetový magnetický model, ktorý sa využíva pre námornú a leteckú navigáciu či pre kompasy v smartfónoch.
Severný magnetický pól, ktorý v roku 1831 objavil bádateľ James Clark Ross v kanadskej časti Arktídy, sa od konca 19. storočia posúva smerom k ruskej Sibíri. V 90. rokoch minulého storočia sa rýchlosť jeho pohybu začala zvyšovať a z vtedajších zhruba 15 kilometrov ročne vzrástla na súčasných 50 až 55 kilometrov za rok. Nedávno sa severný magnetický pól prehupol na východnú pologuľu.
Posun magnetického pólu je spôsobený pohybom tekutého železa a niklu v okolitom jadre našej planéty. Dôvod zrýchlenia pohybu severného magnetického pólu v posledných rokoch ale zostáva pre vedcov zatiaľ záhadou.
Rýchlosť pohybu severného magnetického pólu je teraz taká vysoká, že pri používaní posledného Svetového magnetického modelu z roku 2015 začali byť navigačné chyby už neprijateľne veľké. Vedci sa preto rozhodli nečakať do plánovanej aktualizácie v roku 2020 a v pondelok (11. februára) vydali model nový. „Vzhľadom k neočakávaným zmenám v arktickej oblasti“ bola aktualizácia modelu publikovaná o rok skôr, uviedlo vo vyhlásení americké národné stredisko pre informácie o životnom prostredí (NCEI). Podľa strediska by terajší Svetový magnetický model mal vydržať do budúceho roka, kedy bude opätovne upravený na základe najnovších údajov.
Magnetické pole Zeme sa vytvára elektrickým prúdom, ktorý vzniká trením pri rotácii vonkajšieho polotekutého zemského jadra, ktoré sa nachádza medzi pevným vnútorným jadrom planéty a zemským plášťom.