Vody Patagónie sú laboratóriom pre štúdium zmien klímy

17.02.2019 17:39
Lago Argentino, jazero, ľadovce, Argentína,...
Ilustračné foto. Autor:

Na samom juhu čilskej Patagónie, na jednom z najnehostinnejších miest sveta, analyzujú vedci vodu, planktón a veľryby.

Ich cieľom je predpovedať dôsledky otepľovania klímy v ďalších svetových moriach. Pri meste Punta Arenas pri Magalhãesovom prielive na najjužnejšom bode Chile sa štyria vedci z Centra pre výskum morských ekosystémov pri čilskej Južnej univerzite (UACH) naloďujú na rybársku loď, ktorá bola upravená pre ich potreby.

Po jednom a pol dni plavby v nepokojných vodách prielivu, kde sa stretávajú vody Atlantického a Tichého oceánu a kde fučí vietor o rýchlosti viac ako 110 kilometrov za hodinu, zakotvia v Seno Ballena, „fjorde veľrýb“, uprostred obrovských ľadovcov, ktorý im slúži ako laboratórium. Tam získavajú údaje registrované systémom snímačov inštalovaných vlani v apríli, ktorý zachytáva a analyzuje vody každé tri hodiny.

Vedci skúmajú chemické, fyzikálne a biologické zmeny vo vodách fjordu, ktoré dnes predstavujú podobné podmienky, ako by mohli byť tie, ktoré nastanú v iných morských ekosystémoch v nadchádzajúcich desaťročiach v dôsledku vyššieho uvoľňovania oxidu uhličitého do ovzdušia a topenia ľadovcov.

„Na tomto mieste môžeme v prirodzených podmienkach zisťovať to, čo by sa mohlo stať bez toho, aby sme museli experimentovať v laboratóriu,“ vysvetľuje agentúre AFP biológ z Južnej univerzity Maximiliano Vergara.

Seno Ballena bolo pomenované podľa veľkého množstva veľrýb, ktoré každoročne priplávajú, aby tam našli potravu. Z teplých vôd Strednej Ameriky, kde sa rozmnožujú, plávajú tisícky kilometrov až do tejto oblasti, kde je hojnosť potravy a kde žije mnoho malých morských kôrovcov a sardiniek. Klimatické zmeny by ale mohli túto rovnováhu narušišť. Topenie ľadovca na blízkom ostrove Santa Inés a väčší výskyt zrážok v regióne by totiž mohli zvýšiť úroveň sladkej vody, podobne ako sa to v dôsledku zvyšovania teploty očakáva v iných oceánoch.

Táto zmena by mala pre veľryby ďalekosiahle dopady. Keby sa zloženie vody zmenilo, mohol by zmiznúť planktón, ktorým sa živia. „Zmena vo vnútri mikrorias by mohla vyvolať zmeny v štruktúre morského systému alebo u živočíchov, ktoré sa nimi živia,“ hovorí Marco Antonio Pinto z Južnej univerzity. Za normálnych podmienok, kedy je dostatok mikrorias, je planktón, ktorý sa nimi živí, zas potravou pre vyššie články potravinového reťazca, až po veľryby, dodáva vedec.

„Teraz budujeme našu databázu. Tá nám umožní na základe analýzy súčasnej situácie vytvoriť modely toho, čo by sa mohlo stať v budúcnosti,“ vysvetľuje Vergara.

Členovia expedície odoberajú vzorky vody na ôsmych staniciach umiestnených na rôznych miestach Seno Ballena a merajú účinky topenia ľadovca na Santa Inés. Ľadovec sa stále topí a odhaľuje skaliská, ktoré pri aprílovej expedície nebolo vidieť.

„Vody v blízkosti pólov, či už severného či južného, obsahujú veľké množstvo biologických, fyzikálnych a chemických informácií, ktoré môžu poslúžiť ako základ pri kľúčovom rozhodovaní o projektoch ochrany životného prostredia vo vyspelých krajinách,“ myslí si biológ Maximo Frangopulos z Magalhãesovej univerzity.

„Je to ako skladačka, ktorú vytvárame, aby sme videli, ako môžu klimatické zmeny zasiahne nielen základný morský systém, ale aj veľkých cicavcov. To bude mať sociálny aj ekonomický dopad v regióne,“ dodáva Marco Antonio Pinto.

#veľryby #topenie ľadovcov #Patagónia #oceány #moria #ľadovce #ekosystém
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk