Vedecké štúdie rovnako preukázali, že smog narúša DNA človeka až do tej miery, že sa objavuje infarkt, ischemická srdcová choroba, arytmia srdca, trombóza a artróza, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Dlhý zoznam nebezpečnej súvislosti medzi vzduchom, ktorý dýchame, a chorobami tým nekončí. „Vedecký výskum ukázal, že smog zvyšuje množstvo chorôb, ktoré sú dnes najviac rozšírené,“ hovorí Sergio Harari z nemocnice svätého Jozefa v Miláne. „Menej známe sú riziká pre tehotné ženy: znečistené ovzdušie vedie k nižšej pôrodnej váhe,“ dodáva.
K tomu je potrebné pripočítať škodlivé účinky znečisteného ovzdušia pre deti, ktoré sú naň citlivejšie. „Napríklad novorodenci dýchajú dvakrát viac vzduchu než dospelí, avšak eliminácia toxických látok je u tých najmenších menej účinná, a preto sú i škody na vyvíjajúcom sa organizme väčšie. Rôzne štúdie preukázali, že kapacita pľúc a ich vývoj pri deťoch sú ovplyvnené koncentráciou jemných prachových častíc PM2,5,“ uvádza Harari.
Alternatívy a riešenia
Čo teda môžeme robiť? „Významná pomoc pri zmierňovaní účinkov smogu môže prísť od rastlín, pestovaných buď vonku alebo doma,“ zdôrazňuje vedecký riaditeľ milánskej polikliniky Pier Mannuccio Mannucci. „Nedávne štúdie presvedčivo dokazujú, že bývanie a práca v zónach bohatých na zeleň znižuje úmrtnosť všeobecne, zvlášť potom úmrtnosť na rakovinu a srdcové a pľúcne choroby,“ uvádza. A nielen to. Vegetácia v meste má pozitívny vplyv na dušu, znižuje stres a chronické prejavy únavy a v dôsledku toho prospieva tiež osobám, ktoré trpia úzkosťami a depresiami.
Tieto údaje nemožno podceňovať i vzhľadom na to, že dnes 55 percent svetovej populácie žije v meste a jeho okolí a že do roku 2050 to podľa odhadov bude 73 percent, pripomína Harari. „Urbanizácia išla doposiaľ ruka v ruke s dramatickou redukciou množstva a kvality zelených zón. Dnes však údaje o zdraví jasne ukazujú, že je potrebné túto tendenciu zvrátiť,“ hovorí.
Nie je strom ako strom, nie je rastlina ako rastlina
Antismogový potenciál stromu v jeho životnom cykle závisí predovšetkým na druhu. Preto je potrebné vysádzať určité druhy stromov podľa toho, akého druhu je znečistenie v tej či onej oblasti. To isté platí pre rastliny v uzatvorenom priestore: brečtan, fikus, gerbera a dracena sú účinnými zbraňami proti formaldehydu, benzénu, xylénu, toluénu a amoniaku, teda hlavným látkami, ktoré sú prítomné v domoch a úradoch.
„Bolo tiež preukázané, že deti, ktoré, chodia do školy v zelených zónach, majú lepšie výsledky v učení v porovnaní s rovnako starými žiakmi, ktorí žijú v oblasti bez stromov. Rastliny sú veľmi úspornou formou boja proti smogu,“ zdôrazňuje Mannucci.
Veda v boji proti znečisteniu ovzdušia
Americké ministerstvá poľnohospodárstva a práce vypracovali software, ktorý umožňuje vypočítať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré z atmosféry stiahnu rastliny, ako aj ekonomický prínos rastlín. Španielski vedci s použitím tohto systému vypočítali, že v Barcelone stromy a kry za jeden rok pohltia viac než 306 ton plynov a častíc, čím sa ušetrí viac než 1,1 milióna eur.
Na základe stoviek štúdií vedci dospeli k dlhému zoznamu pozitív: rastliny v meste znižujú stres a zvyšujú fyzickú aktivitu, prospievajú sociálnym vzťahom, znižujú hlučnosť, zaisťujú vlhkosť a znižujú nadbytok tepla. Tisíce ľudí zapojených do výskumu rovnako uvádzali, že znižujú úzkosť a zmierňujú depresie. V zónach veľmi bohatých na zeleň boli registrované nižšie počty obéznych, menší výskyt kardiovaskulárnych ochorení a nádorov a celkovo nižšia miera úmrtnosti. Bola tu rovnako zaznamenaná vyššia pôrodnosť a novorodenci boli zdravší.