V Čile chráni Robinson Crusoe svoj jedinečný ekosystém

V južnom Tichom oceáne má čilske súostrovie Juana Fernándeza, presláveného ostrovom Robinsona Crusoea, svetovo unikátny ekosystém.

07.03.2019 10:20
robinson Foto:
Súostrovie Juana Fernándeza, presláveného ostrovom Robinsona Crusoea vďačí za svoju známosť literatúre: škótsky námorník Alexander Selkirk, ktorý tam na začiatku 18. storočia stroskotal, tam strávil sám štyri roky a inšpiroval Daniela Defoea k napísaniu slávneho románu Robinson Crusoe.
debata

Aby si tunajší obyvatelia zaistili prežitie, chránia životné prostredie už takmer 100 rokov. Teraz ale chcú úsilie znásobiť, píše agentúra AFP.

Toto územie, ležiace 700 kilometrov od čílskeho pobrežia, vďačí za svoju známosť literatúre: škótsky námorník Alexander Selkirk, ktorý tam na začiatku 18. storočia stroskotal, tam strávil sám štyri roky a inšpiroval Daniela Defoea k napísaniu slávneho románu Robinson Crusoe.

Ostatné dva hlavné ostrovy, z ktorých má každý 50 kilometrov štvorcových, sa nazývajú Robinson Crusoe a Alexander Selkirk. K súostroviu patrí ostrovček Santa Clara a jediné mesto San Juan Bautista, ktoré v roku 1877 založil švajčiarsky barón Alfredo Van Rodt na ostrove Robinson Crusoe. Žije na ňom asi tisíc obyvateľov.

V roku 1977 označilo UNESCO tieto izolované ostrovy, kde žije takmer 65 percent pôvodných rastlín, za biosférickú rezerváciu. Ochrana životného prostredia sa tam v posledných rokoch stala prvoradou nevyhnutnosťou. Stromy a rastliny, ktoré sú na súostroví pôvodné, totiž ohrozujú invazívne druhy a rast počtu domácich zvierat, predovšetkým psov a mačiek.

Obyvatelia súostrovia Juan Fernández ale už v roku 1935 preukázali svoju schopnosť chrániť životné prostredie, keď zachránili langusty Jasus frontalis, miestny druh, ktorý im poskytoval obživu 100 rokov. Urobili niekoľko opatrení: zakázali podmorský rybolov, povolili chytanie langúst len ​​s pomocou drevených vrší, nariadili dodržiavať minimálnu veľkosť langusty a samičky s vajíčkami museli byť vrátené do mora.

„Rybolov vtedy zaznamenal pokles o 75 percent,“ hovorí sedemdesiatpäťročný Wilson González, ktorý je predsedom syndikátu rybárov na súostroví Juan Fernández.

Hlavným zdrojom príjmov na súostroví je export 80 000 až 100 000 langúst ročne, najmä do Číny, kde sa jedna predáva až za 200 dolárov.

Uškatec ostrovný (Arctocephalus philippii) – ďalší pôvodný druh, o ktorom sa pred 40 rokmi súdilo, že bol vyhubený – sa dnes teší pevnému zdraviu a jeho populácia je dnes takmer 30 000 jedincov.

Obyvatelia súostrovia s podporou štátu a mimovládnych organizácií chcú ochranu životného prostredia ešte posilniť. Pred rokom bol otvorený morský park Juan Fernández, kde je zakázaná akákoľvek ľudská aktivita na 262 000 kilometroch štvorcových.

K novým úlohám patrí otázka odpadu. Miestne úrady ho ročne spália 315 ton a toto množstvo by sa ešte mohlo zvýšiť s príchodom turistov, aj keď cesta na súostrovie je obtiažna. Lietadlá, ktoré zabezpečujú spojenie, prepravujú maximálne osem ľudí, aby mohlo niesť palivo nevyhnutné pre prípad, že by sa nedalo pristáť. Drahé sú aj letenky, spiatočná stojí okolo 800 dolárov.

Časopis National Geographic v roku 2008 vyhlásil projekt ochrany oceánov Pristine Seas. Riaditeľ projektu Alex Muňoz podpísal s ministerkou životného prostredia a s miestnymi úradmi dohodu, podľa ktorej majú byť do roku 2020 vyrúbané plasty na jedno použitie. Plastové obaly a fľaše budú nahradené sklom, papierom či kartónom. Plastové vrecká sú už od vlaňajšieho augusta zakázané.

„S úradmi na Juan Fernándezovi spolupracujem už desať rokov. Jednou z predností je to, že si obyvatelia sú si veľmi dobre vedomí nutnosti starať sa o životné prostredie. Máme hlavný tromf: vôľu k zmene,“ hovorí Muňoz.

debata chyba
Viac na túto tému: #životné prostredie #ekosystém #rybolov #Ostrov #súostrovie