Tasmánsky čert začal vzdorovať rakovine

10.04.2019 06:00
tasmansky cert
Tasmánsky čert. Autor:

Budúcnosť presláveného tasmánskeho čerta čiže diabla medveďovitého sa možno prejasňuje. Tento vačkovec, ktorému hrozilo vyhubenie v súvislosti s nákazlivou formou rakoviny, vykazuje známky adaptácie, ktoré dávajú nádej, že tento unikátny druh nevyhynie. Píše o tom agentúra AFP.

Evolúcia sa zvyčajne meria na tisícročia. U týchto čertov žijúcich v horách na ostrove Tasmánia pri južnom pobreží Austrálie boli pozorované zásadné zmeny. Nočný mäsožravý vačkovec s čiernou srsťou, známy tým, že vydáva silný pach, keď je stresovaný, je od roku 1996 postihnutý prenosnou chorobou, tvárovým nádorom, ktorý je takmer zo 100 percent smrteľný a ktorý zdecimoval 85 percent populácie.

Rakovina síce nie je bežne nákazlivá, ale u niektorých zvierat to tak nie je. Rakovinu si medzi sebou prenášajú diabli medveďovití, keď sa bijú alebo keď sa pária. Vačkovce sú veľmi agresívne a majú mohutné čeľuste.

Potom zviera nakazené rakovinou tváre zomrie hladom, pretože sa nedokáže kvôli nádoru nažrať. Vedci však zistili, že sa vačkovec, ktorého súčasná populácia dosahuje 15– až 18 000 kusov, začína brániť, lebo boli konštatované prvé známky imunitnej reakcie.

Choroba zostáva ešte stále smrteľná a vedci študujú prípadný druhý kmeň, ale prvýkrát bola zistená prítomnosť protilátok u týchto zvierat. A viac než dva tucty tasmánskych čertov, pri ktorých sa táto rakovina vyvinula, prežili. „Pozorovali sme, že zvieratá, ktoré chorobu dostali, oveľa dlhšie prežívali. U malého počtu zvierat nádor ustupuje, inak povedané, čert sa dokáže z rakoviny uzdraviť,“ hovorí Rodrigo Hamed z Tasmánskej univerzity.

Experti tiež konštatovali, že sa vďaka zmene správania vačkovcov populácia stabilizuje. „Predtým populácia silno klesala a bolo tu riziko, že zviera vyhynie,“ uvádza Chris Coupland z rezervácie Devils@Cradle.

Rezervácia sa rozkladá v národnom parku Cradle Mountain. Má byť akousi Noemovou archou, ktorej úlohou by bolo chrániť populáciu tasmánskych čertov pred rizikom nákazy. Umožňuje návštevníkom pozorovať inak veľmi plaché zviera, ktoré v prírode inak neuvidia.

„Riziko vyhubenia tu je stále,“ hovorí Chris Coupland a hrá sa s dvoma malými čertíkmi, ktoré sám odchoval. Uvádza však veľa priaznivých okolností, napríklad to, že čerti začínajú plodiť mláďatá v mladšom veku a že samičky hárajú často viac než raz za rok. „To je veľmi povzbudivé,“ dodáva.

Pohlavná zrelosť čertov teda podľa neho nastupuje rýchlejšie než predtým. To možno súvisí s tým, že v súvislosti s poklesom populácie majú vačkovce viac potravy, a to umožňuje mladým dosiahnuť rýchlejšie váhu potrebnú na plodenie. Zdá sa, že sa teraz pária v jednom roku, zatiaľ čo predtým to bolo skôr v dvoch rokoch. Tieto tendencie pomáhajú stabilizovať populáciu.

Tiež človek prispieva k ochrane druhu. DNA čertov sa ukladajú do banky, a to umožňuje niektorým špecializovaným centrám vyberať jedinca na reprodukciu a prispievať ku genetickej rozmanitosti. Riziko vyhynutia by sa stalo reálnym, keby populácia klesla pod hranicu 10 000 jedincov.

Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN) považuje tasmánskych čertov za ohrozený druh.

Smutný osud, ktorý bol ich údelom v kontinentálnej Austrálii, musí slúžiť ako odstrašujúci príklad. Čertov odtiaľ vyhnalo pôvodné obyvateľstvo a psy dingo. Vyhubenie vakovlka tasmánskeho známeho ako tasmánsky tiger v 30. rokoch minulého storočia taktiež ilustruje toto riziko. Podľa Rodriga Hamedeho je však prekvapivá rýchlosť adaptácie čertov dôvodom na optimizmus. Mohlo by to tiež prispieť k štúdiu liečby rakoviny u človeka.

#vyhynutie #vačkovec #Tasmánsky diablo #tasmánsky čert #rakovina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk