Zviera merajúce na dĺžku štyri metre, ktoré sa bolo schopné bez problémov pohybovať v mori a o niečo horšie po súši, podľa paleontológov zásadne prispeje k objasneniu raného vývoja veľrýb.
Cicavec s krátkymi nohami a dlhým chvostom žil podľa vedcov pred asi 43 miliónmi rokov, teda približne 20 miliónov rokov po vyhynutí dinosaurov.
„Myslíme si, že sa živil vo vode, a že sa ľahšie pohyboval pod hladinou ako na súši,“ povedal agentúre Reuters paleontológ Oliver Lambert, ktorý viedol výskum tímu, ktorý pozostatky druhu nazvaného Peregocetus pacificus objavil.
Že sa zviera pohybovalo veľmi obratne vo vode, dokladá podľa neho podobnosť jeho stavovcovej štruktúry chvosta napríklad s vydrami. Dlhé prsty a subtílne končatiny na druhej strane mu robili pohyb na súši relatívne zložitým, čo mohol byť podľa vedcov predstupeň vývoja smerom k veľrybám. Na súši pravdepodobne zviera len odpočívalo, nanajvýš rodilo, odhadujú vedci.
Vývoj veľrýb bol pre vedcov ešte koncom minulého storočia veľkou záhadou. Potom vedci z niektorých nálezov usúdili, že sa veľryby pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov vyvinuli zo suchozemských cicavcov zrejme v oblasti dnešnej južnej Ázie.