Čisté životné prostredie a potrava bohatá na kvety sú tajomstvom ich medu, ktorý je v Európe taký žiadaný, píše agentúra AFP.
„Včela nie je stvorená ani pre mesto, ani pre dedinu, patrí do hôr,“ vyhlasuje inžinier Rogelio Marcelo Fundora, ktorý so svojím bratom učiteľom Santiagom Estebanom vlastní 600 včelstiev s tisíckami usilovných včiel. V tomto idylickom prostredí zobrali vlani 80 ton medu, chváli sa Santiago.
Všade vo svete vedci a ochrancovia životného prostredia bijú na poplach, pretože intenzívne poľnohospodárstvo, choroby a pesticídy znižujú počty včiel. Ale na Kube sa včely zdajú obzvlášť vo forme. Ich životné prostredie sa stalo čistým v súvislosti s ekonomickou krízou z 90. rokov vyvolanou zrútením Sovietskeho zväzu. Ten na ostrov vyvážal tony pesticídov, hnojív a prostriedkov na ničenie trávy. Keď sa to skončilo, Kuba nemala inú možnosť, než sa uchýliť k prírodným alternatívam. Takmer na nulu pokleslo používanie chemických produktov, ktoré škodia včelám a kvalite medu.
Na Kube je priemerná ročná produkcia jedného včelstva 51 kilogramov, čo je považované za vysokú produkciu. Bratia Fundorovci, včelí králi na ostrove, majú výnosnosť až trikrát vyššiu, až 160 kilogramov na jedno včelstvo. „Nie je to žiadny zázrak, ale je za tým veľa práce,“ vysvetľuje Santiago. Z 21 úľov umiestnených na úbočí hory neďaleko obce Navajas, ležiacej asi 140 kilometrov východne od Havany, získavajú bratia med, ktorý označujú za čistý, bez akýchkoľvek chemických látok.
Hoci sa vlani na Kube vyprodukovalo 8 834 ton medu, o 1 300 viac než bol cieľ kubánskeho štátneho včelárskeho závodu Apicuba, zostáva ostrov ďaleko za Argentínou. Tá je najväčším producentom v Latinskej Amerike a vlani podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyprodukovala 76 000 ton medu. Z celkového množstva kubánskeho medu bolo asi 1 900 ton certifikovaných ako BioMed, čo je národný rekord, zdôrazňuje riaditeľ techniky a rozvoja pri podniku Apicuba Dayron Álvarez.
Takmer všetok kubánsky med (95 percent) sa exportuje, najmä do Nemecka, Francúzska, Španielska, Británie a Švajčiarska. Obrat z tohto obchodu predstavoval v roku 2017 až 18 miliónov dolárov. „Snažíme sa vstúpiť na čínsky a saudskoarabský trh,“ hovorí Álvarez.
Apicuba má monopol na export a včelári, ktorí majú viac ako päť rojov, musia tomuto závodu med predávať. Výmenou za to dostanú lacnejšie pohonné hmoty a materiál. Apicuba platí včelárom tisíc dolárov za tonu medu a predáva ho do rôznych krajín za rôzne ceny, ktoré nezverejňuje. Na základe údajov z roku 2017 možno vyvodiť, že to je priemerne 2 655 dolárov za tonu. „Nepoužívame žiadne chemické prostriedky, ktoré sa ťažko zháňali už od amerického embarga z roku 1962,“ hovorí Santiago.
Teraz sa začal zber medu a bratia šplhajú do hôr vo svojom starom kamióne, ktorému hovoria Frankenstein. Sprevádza ich osem mladíkov, ktorým platia mesačne 80 dolárov, o 50 dolárov viac, než je priemerná mzda.