V tejto súvislosti sa vedcom pomocou genetických modifikácií komárov zrejme podarilo urobiť ľudí pre tento hmyz neviditeľnými, presnejšie povedané necítitelnými. Dúfajú, že zastavia škodca tým, že zablokujú gén, ktorý im pomáha nájsť človeka. Keby sme boli pre komárov menej atraktívni, znížilo by sa prenášanie chorôb.
Medzi zástupcami živočíšnej ríše snáď nič nie je nebezpečnejšie pre človeka ako komár. Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb podľa denníka The Los Angeles Times určili, že komáre sú zodpovedné za najmenej 700 000 úmrtí na svete každý rok.
„Aby sme zistili, ako sa vysporiadať s komármi, musíme im najprv porozumieť,“ poznamenal podľa serveru Science News genetik Matthew DeGennaro z Floridskej medzinárodnej univerzity v Miami.
Objav by mohol pomôcť pri vytváraní látok, ktoré by človeka pred komármi účinne schovali. Odborníci sa teda zamerali na druh komára tropického, ktorý je pôvodom z Afriky, avšak rozšíril sa tiež do tropických i subtropických oblastí celého sveta.
Je prenášačom (teda najmä samičky) malárie, eboly, vírusu zika a ďalších infekčných ochorení. Tieto komáre sa síce môžu živiť aj krvou zvierat, dávajú však prednosť tej ľudskej.
Autori nového výskumu objavili dôležitú bielkovinu, ktorá komárom dovoľuje presne rozoznávať mliečnu kyselinu v ľudskom pote. Prečo je to zaujímavé?
Genetickí biológovia uvádzajú, že hlavným stimulom pre hľadanie obete u komárov je vydychovaný oxid uhličitý. Podľa dostupných informácií ho môžu cítiť až do vzdialenosti 10 metrov, rovnako tak vedia detekovať telesný pach, teplo a vlhkosť.
Spomínaný oxid však len spúšťa aktivitu a hmyz pre lepšie nájdenie obete používa zložitejšie chemické zvýrazňovače. Už od 60. rokov minulého storočia si vedci myslia, že takým zvýrazňovačom u ľudí môže byť kyselina mliečna, ktorá sa z organizmu čiastočne vylučuje potom. A práve kvôli nej nás komár správne identifikuje.
„Ľudská koža vydáva v porovnaní s inými stavovcami veľa kyseliny mliečnej,“ pripomenul DeGennaro.
Proteín v tykadlách Aedes aegypti detekuje kyselinu mliečnu z kože. Ak sa proteín upraví, môže nechať tvora zmäteného, či sme „dosť ľudskí, aby malo zmysel sa do nás zahryznúť a sať krv“, píše Science News.
Komáre s upraveným génom sadali na ruku ľudí dvakrát menej ako tí ostatní.
Čuch hmyzu funguje inak ako u ľudí, preto vedci doteraz nemohli nájsť receptor, ktorý je zodpovedný za reakciu s kyselinou. Má sa za to, že komáre používajú tri skupiny takzvaných citeľných bielkovín. Za veľkú časť karboxylových kyselín je zodpovedná skupina takzvaných ionotropných receptorov. Autori medzi týmito receptormi objavili bielkovinu IR8a, ktorá vo vzduchu „vidí“ kyselinu mliečnu.
V priebehu experimentu tak vedci doslova vypli u niektorých jedincov komára egyptského gén, ktorý je zodpovedný za syntézu IR8a. Tieto komáre – s inak nenarušenými schopnosťami – následne sadali na ruku ľudí dvakrát menej ako tie s normálne fungujúcou bielkovinou.
Objav by podľa expertov citovaných odborným magazínom Current Biology mohol pomôcť pri vytváraní ďalších látok, ktoré by človeka pred komármi a moskytmi účinne „zamaskovali“.