Britská vlasť Sarah Darwinovej totiž zaznamenáva výrazný pokles populácie tohto hnedého vtáčika obyčajného zjavu, avšak so zlatom v hrdle. Naopak v Berlíne ich je stále viac.
„V Británii to je veľmi zriedkavé. Žiť uprostred európskej metropoly a počuť spev slávika za oknom izby je veľmi výnimočné,“ povedala agentúre AFP Darwinová, ktorá pracuje v nemeckej metropole ako botanička v Múzeu prírodných vied. Slávičí spev ju v Berlíne upútal natoľko, že sa s podporou múzea pustila do projektu, ktorého cieľom je vysvetliť dôvody prítomnosti toľkých slávikov v Berlíne.
Milovníkov slávičieho spevu Darwinová požiadala, aby ho zaznamenávali na smartfón a posielali do jednej aplikácie.
„V Anglicku populácia slávikov v posledných 60 rokoch klesla o 90 percent. V Berlíne ide naopak o pozitívnu tendenciu,“ hovorí Silke Voigtová-Heuckeová, ktorá projekt koordinuje.
Vedci odhadujú, že v Berlíne populácia slávikov rástla v posledných 15 rokoch o šesť percent ročne. Dnes tam žije 1 200 až 1 700 párov tohto migrujúceho vtáka, ktorý odlieta na zimu na juh Sahary.
Urbanizácia donútila zvieratá, aby opustili väčšinu európskych veľkomiest. Zelené plochy, lesy a parky sa však v Berlíne rozkladajú na stovkách hektárov. Slávika priťahuje najmä prírodný charakter týchto zón.
„Udržujeme naše parky a záhrady v Berlíne v trochu neporiadnom stave, a to sláviky potrebujú,“ vysvetľuje Darwinová. „Stavajú si hniezda na zemi, a preto potrebujú hustú vegetáciu, ktorá ich bude chrániť pred inými vtákmi, líškami, mačkami a psami,“ dodáva.
Park Tiergarten v centre metropoly je toho dokonalým príkladom: niekoľko krokov od Ríšskeho snemu a Brandenburskej brány sa na jeho 210 hektároch skrýva sedem až desať slávičích hniezd. Jedného jarného rána, zatiaľ čo líška prebehne len niekoľko metrov od skupiny amatérskych ornitológov, zapíska Voigtová-Heuckeová štyrikrát, aby slávika povzbudila k odpovedi. Tú dostáva takmer okamžite. „Cez deň je spev slávika určený na to, aby odohnal prípadných konkurentov, v noci potom slávik láka samičky, aby s ním hniezdili. Niektoré vtáky spievajú celé hodiny,“ hovorí.
Okrem sčítania slávikov projekt Darwinovej a Voigtovej-Heuckeovej ukázal, že hudobný repertoár vtákov je oveľa širší, než sa predtým predpokladalo. Až doteraz sa odhadovalo, že slávik má asi 2 300 strof, podľa vedcov ich však môže mať až 8 000. Teraz chcú vedci zistiť, či existujú aj regionálne dialekty.
„Už dnes sa ukázalo, že niektoré typy strof sú častejšie v Berlíne a v Brandenbursku,“ hovorí Voigtová-Heuckeová. „Dúfame, že budeme môcť dokázať, že iné strofy sa vyskytujú v Bavorsku alebo Porúrí,“ dodáva.
Projekt je dnes vo svojej poslednej fáze, ale Darwinová verí, že budú môcť v práci pokračovať. Projekt považuje za úspešný. Umožnil zapojiť ľudí do pozorovania prírody. „Rok a pol sme vytvárali toto nezvyklé spoločenstvo ľudí, ktorí sa radujú z jarného príletu slávika,“ uvádza. „Doslova meníme životy ľudí. Jeden muž mi povedal: ‚Skôr som si pri ceste do práce nasadil slúchadlá a počúval hudbu. Dnes si ich dávam dole a počúvam vtáky‘,“ dodala Darwinová.