Výskum sa uskutočnil v spolupráci s National Council of Culture, Arts and Letters, State of Kuwait v marci a apríli tohto roka. Aktuálne je predmetom výskumu rozsiahla osada Al-Qusur zo 7.-8. storočia, ktorá pozostáva z viac ako 140 usadlostí slúžiacich na bývanie, remeselnú činnosť, chov zvierat i oddych. V jej centrálnej časti sa nachádzal nestoriánsky kláštor s dvomi kostolmi. Išlo o pozostatky činnosti kresťanskej nestoriánskej komunity v predislamskom a včasnoislamskom období.
V tomto roku sa pozornosť archeológov pod vedením Mateja Ruttkaya a Karola Pietu sústreďovala na tri hlavné úlohy: dokumentáciu reliéfu krajiny a identifikáciu zaniknutých objektov, výskum dvorca č. 28 a spracovanie nálezov a virtuálnu rekonštrukciu vybraných architektúr.
Foto: Matej Ruttkay
„Vzhľadom na špecifické klimatické pomery tohtoročnej zimy sa ostrov – polopúšť po dlhých rokoch doslova zazelenala. To umožnilo identifikovať objekty aj na základe tzv. vegetačných príznakov. Tam, kde sa nachádzali rozpadnuté hlinené tehly sa vyskytovala červenkastá vegetácia. Na miestach, kde boli pod zemou zaniknuté múry zo špecifického hlinito-kamenného materiálu, naopak, žiadna vegetácia nerástla," povedal povedal Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. "V kombinácii s podrobnou fotogrametriou snímok z dronu a geodetickým zameraním sa podarilo objaviť množstvo doteraz nepoznaných architektúr a zároveň je po prvýkrát vyhotovený kvalitný plán strednej a východnej časti osady. Povrchová prospekcia priniesla aj veľký počet najmä keramických nálezov, ale i fragmentov sklenených nádob, ktoré prispejú k lepšiemu časovému zaradeniu objektov a ich funkčnej špecifikácii,“ dodal.
„Vykopávky sme koncentrovali na odkryv dvorca č. 28. Potvrdili sa naše predpoklady, že išlo o dom remeselníka, ktorý sa špecializoval na prácu s polodrahokamami. Preskúmal sa centrálny viacpriestorový dom s rozmermi 8,4×10,8m, ohradový múr, vstup do dvorca, časti hospodárskych objektov. Hlinené múry stáli spravidla na kamenných podmurovkách. Opätovne sa potvrdila viacfázovosť osídlenia. Prekvapením je zistenie, že remeselnícka činnosť – práca s polodrahokamami, tu prebiehala vo všetkých fázach osídlenia. Spomedzi nálezov sa vyníma takmer 5 kg zlomkov polodrahokamov – najmä ametystov, ale napríklad aj granátov. Početné fragmenty zvieracích kostí, keramika a fragmenty skiel zas pomôžu rekonštruovať život obyvateľov,“ priblížil Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV.
Foto: M. Bartík, I. Cheben, M. Ruttkay
Terénne odkryvy a ich dokumentácia prebiehali s použitím najmodernejších technológií v oblasti digitalizácie a 3D archeológie. Všetky aktivity sú na dennej báze dokumentované trojpriestorovo, a podobne aj výber z najdôležitejších nálezov. Takýto prístup vytvára okrem akejsi digitálnej knihy – archívu aj podmienky na kvalitnú rekonštrukciu objektov. Tu sa využívajú aj poznatky z podobných typov hlinenej architektúry, ktorá je v tomto prostredí pomerne konzervatívna.
Aktuálne vzorky kameňov analyzuje Pavol Siman z Ústavu vied o zemi SAV, základnú chemickú analýzu skiel má v pláne zabezpečiť Ústav anorganickej chémie SAV. Zásluhu na úspešnom výsledku práce pracovníkov Archeologického ústavu SAV malo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Kuvajte. Archeologické výskumy na ostrove navštívila aj početná delegácia veľvyslancov akreditovaných v Kuvajte.
Foto: KSAM
Kuvajtsko-slovenskej misii sa tak opätovne podarilo dosiahnuť unikátny výsledok. Po tom, ako v minulosti objavila pozostatky stredovekej „klimatizácie“ objektov a preskúmala palácové sídlo, v tomto roku objavila jedinečný dvorec so špecializáciou na spracovanie polodrahokamov. V závislosti od dostatku finančných zdrojov by výskumy mali pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.