Tvrdia to britskí a austrálski vedci v novej štúdii, o ktorej informoval server Sky News. Ľuďom, ktorí chodia spať neskoro, podľa nich navyše zmena spánkových návykov prospeje, napríklad pozitívne ovplyvní ich duševnú pohodu.
Účastníci štúdie, ktorí sa naučili vstávať skoro, pociťovali menší stres a skľúčenosť a počas dňa neboli takí ospalí.
Na výskume univerzít v Birminghame a v Surrey a Univerzity Monash v Melbourne sa podieľalo 22 „nočných sov“, ktoré sa v priemere ukladali k spánku o 2:30 ráno a vstávali okolo 10:15.
Od vedcov dostali títo ľudia pokyny, ktoré bolo nevyhnutné tri týždne dodržiavať. Ráno museli vstávať o dve až tri hodiny skôr ako zvyčajne a dopriať si poriadnu dávku denného svetla.
Nasledovali čo najskoršie raňajky, obed každý deň v rovnakom čase a posledné jedlo najneskôr do 19:00. Posledný prídel kofeínu o 15:00 a po 16:00 už žiadny „šlofík“. Do postele potom museli ísť o dve až tri hodiny skôr ako inokedy a večer obmedziť svetlo. Fyzické cvičenie potom vedci odporučili len ráno.
Výsledky štúdie, uverejnenej v časopise Sleep Medicine, podľa Sky News ukázali ráno zlepšenie kognitívneho výkonu (reakčnej doby) i fyzického výkonu (sila stisku) a vrchol síl sa dostavil popoludní miesto navečer.
„Keď chodíte spať neskoro v noci, míňate sa so štandardným rozložením dní v spoločnosti, čo môže mať mnohé nežiaduce účinky, od ospalosti počas dňa po horšie duševné zdravie,“ uviedol spoluautor štúdie Andrew Bagshaw zo strediska pre zdravie ľudského mozgu Birminghamskej univerzity. Nočné sovy sa napríklad zle prispôsobujú školskému alebo pracovnému rozvrhu.
Vedci podľa Bagshawa chceli zistiť, či existuje jednoduché „domáce“ riešenie týchto problémov. Po trojtýždňovej zmene režimu sa ľudia naučili vstávať a chodiť spať o dve hodiny skôr ako predtým. „Najzaujímavejšie je ale to, že zmena sa prejavila na zlepšení duševnej pohody a vnímaní ospalosti, čo bol pre účastníkov veľmi pozitívny výsledok,“ uviedol Bagshaw.