Vyplýva to zo zistení amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA). Silné dažde na tamojšom stredozápade vyplavili do vodných zdrojov extrémne množstvo živín z hnojenia, ktoré sú pre morský život škodlivé.
Mŕtve zóny, označované tiež ako hypoxické zóny, majú podľa agentúry Reuters nízky obsah kyslíka, čo je pre morský život smrtiace.
Mŕtve zóny sú spravidla dočasné, končievajú počas jesene a zimy. Ich účinky na určité druhy organizmov však môžu byť trvalé.
Takáto „mŕtva“ situácia nastáva, keď sa živiny prítomné v hnojivách, ako je dusík a fosfor, vyplavujú do riek vplyvom každoročných dažďov. V Mexickom zálive, kam ich dopraví najmä rieka Mississippi, potom spôsobí nárast rias.
Riasy následne v Mexickom zálive klesajú na dno, kde sa rozkladajú. Práve pri tomto procese sa spotrebováva kyslík vo vode, čo robí oblasť pre morské živočíchy prakticky neobývateľnou.
„Keď klesne úroveň kyslíka pod dve častice z milióna, živočíchy ako krevety alebo ryby potom z hypoxických zón plávajú preč,“ uviedla ekologička a odborníčka na oceány Nancy Rabalaisová z americkej Louisiana State University.
Poľnohospodári tak vraj pomaly začínajú prijímať postupy, ako je menšie využívanie hnojív a väčšie využívanie takzvaných krycích plodín, aby sa docielilo zníženie odtoku živín, uviedol magazín National Geographic.
V roku 2002 tvorila mŕtva zóna Mexického zálivu pri južnom pobreží Spojených štátov niečo málo cez 22 tisíc kilometrov štvorcových, v rokoch 2011 až 2016 nepresiahla rozlohu 15 500 kilometrov štvorcových, lenže roku 2017 narástla až na rekordnú rozlohu 22 720 km2. To by teoreticky mohlo byť tento rok prekonané.