Každú minútu zmizne podľa satelitných záberov amazonský dažďový prales s rozlohou približne jedného futbalového ihriska. Miera odlesňovania sa zrýchlila po nástupe nového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara do úradu začiatkom tohto roka, ktorý je viac ako ochrane prírody naklonený rozvoju. Najrozsiahlejší dažďový prales na svete v brazílskej Amazónii je pritom životne dôležitý pre spomaľovanie globálneho otepľovania.
Ako pre britskú BBC uviedol významný brazílsky predstaviteľ, ktorý si prial zostať v anonymite, vláda odlesňovanie podporuje. Drevo následne predajú alebo spália a krajinu pripravia na farmárčenie. V iných oblastiach nelegálni drevorubači vysekajú porastom cesty, aby sa dostali k zvlášť hodnotným drevinám, ktoré následne predajú na čiernom trhu, často na objednávku.
V prvej polovici tohto roka, odkedy je Bolsonaro brazílskym prezidentom, ukázali satelitné snímky prudký nárast odlesňovania v Brazílii, krajine, na ktorej území sa nachádza väčšina Amazonského pralesa. Posledné analýzy ukázali enormný rozsah výrubov zvlášť za posledné dva mesiace, keď v priemere zmizne za minútu jeden hektár lesa.
Hlavným dôvodom výrubu stromov je podľa oficiálnych údajov vytvorenie nových pastvín pre dobytok. Za posledné desaťročie dokázali predchádzajúce vlády znižovať úbytok pralesa spoločným úsilím federálnych úradov a systémom pokút, čo sa po nástupe nového prezidenta zmenilo.
Prales zadržiava vo svojich miliardách stromov enormné množstvá uhlíka akumulované za stovky alebo dokonca tisíce rokov. Každoročne listy týchto stromov absorbujú obrovské množstvá oxidu uhličitého, ktorý by v opačnom prípade zostal v atmosfére a prispel by tak k nárastu globálnych teplôt. Prales je tiež domovom najväčšej biodiverzity na Zemi, biotopom pre možno desatinu všetkých druhov rastlín a zvierat. Žije tam tiež asi milión pôvodných obyvateľov, ktorí sa živia zberom plodín a lovom.
Po desaťročia farmárske organizácie tvrdia, že sieť chránených lesných území, vrátane rezervácií pre domorodé obyvateľstvo, je pre rozvojovú krajinu, ktorá potrebuje vytvárať pracovné miesta, príliš obmedzujúca. Vanderley Wegner, vedúci predstaviteľ zväzu farmárov v meste Santarem, ktoré je centrom pestovania sóje a chovu hovädzieho dobytka, pre BBC povedal, že iné krajiny pre účely poľnohospodárstva lesy vyrúbali, teraz však od Brazílie chcú, aby to isté nerobila.
Spojené štáty a Európa, ktoré kupujú produkty z amazonského regiónu, majú podľa neho oveľa menej prísne kontroly svojich lesov a v Európe zostalo už len veľmi málo lesov. „Amazóniu musíme rozvíjať. Žijú tu viac ako štyri milióny ľudí a tí tiež potrebujú rozvoj, je to ústavné právo každého občana Brazílie,“ uviedol.