Kazuár je najnebezpečnejší vták na svete. Máme ho aj na Slovensku

25.07.2019 08:51

Chová ho Národná zoo Bojnice. Zabitie kazuárom je považované za najnepríjemnejší spôsob smrti v prírode.

Kazuár veľkoprilbý.
Kazuár veľkoprilbý. Autor: Jaroslav Slašťan/Národná zoo Bojnice

Kazuár je považovaný za najnebezpečnejšieho vtáka na Zemi. Keď sa cíti ohrozený, útočí na ľudí i zvieratá. Síce nevie lietať, behať ale dokáže rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu. Na strednom prste má niekoľkocenti­metrový a mimoriadne ostrý pazúr, ktorým svoju obeť doslova rozpára.

Ornitológ Ernest Thomas Gillard v roku 1958 napísal: „Vnútorný z troch prstov kazuára schováva vražedný, až desať centimetrov dlhý pazúr, ktorý ľahko rozpára brucho či krk. Existujú záznamy o množstve takto zavraždených domorodcov.“

Počas druhej svetovej vojny varovali pred útokom kazuára vojakov na území, kde sa vyskytoval. V roku 1926 sa partia mužov snažila kazuára uloviť, ale skončilo sa to tragicky, pretože jednému z nich pazúrom presekol krk. V Austrálii zaznamenali niekoľko prípadov, keď kazuár na ľudí neúspešne zaútočil, vydali tam dokonca aj príručku, ako prežiť jeho útok. Do roku 2003 bolo zaznamenaných minimálne 220 napadnutí.

Kazuár – rohatá hlava

Slovo kazuár (cassowary) je papuánskeho pôvodu a znamená ‚kasu‘ – rohatá a ‚weri‘ – hlava.

Prilba – Prilbovitý kostený hrebeň na hlave neslúži kazuárom len na ozdobu, pomáha im predierať sa spletitou a hustou vegetáciou dažďových pralesov.

Koža na krku, lalokoch, chrbte a hrudi je pestro sfarbená do červena, modra a fialova. Farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady. Ak je rozrušený alebo rozhnevaný je omnoho výraznejšia. Kazuár má na krku dva laloky. Jeho unikátnym znakom je prilba, ktorá sa vo všeobecnosti skoro u všetkých jedincov nakláňa jemne do pravej strany. Samice dorastajú do výšky 1,7 metra a môžu vážiť približne 70 kg. Samce sú menšie.

Počas evolúcie stratil schopnosť letu rovnako ako ostatné vtáky zo skupiny bežcov (Palaeognathae) teda pštros (Struthio), nandu (Rhea), emu (Dromaius) a kivi (Apteryx).

Krídla – najnižší počet ručných letiek spomedzi vtákov a najvyšší počet pazúrov. Na predných končatinách vtákov – krídlach, došlo počas evolúcie k zrasteniu a u niektorých vtákov tiež k redukcii prstov. Kazuár má zachovaných 5 pazúrov. (Pštros má na krídle zachované 3 pazúre a nandu 2).

S výnimkou kiwi, kazuára a emu majú ostatné vtáky 5 až 6 párov chvostových pier (vyššie počty bažant Bulwerov – 32), kolibríky len 4 páry.

Hlavnou zložkou peria je keratin (80 % keratin, 15 % dusíkaté zlúčeniny, a 5 % zlúčeniny síry). Hmotnosť peria vtákov dosahuje 5 – 10 % hmotnosti tela. Najnápadnejšími a najdôležitejšími periami sú letky – chvostové perá. Na krídle sú letky usporiadané v rade, v ktorom jedno pero prekrýva časť druhého. Na ručnej časti krídla vtákov rastú najdlhšie ručné letky (remiges primarii), ktorých je bežne desať. Výnimku tvorí kazuár, ktorý má len 2 až 3 ručné letky (pštros dvojprstý 16, potápky, plameniaky a bociany majú 11).

Majú svalnaté nohy, ktoré sú ukončené troma prstami, pokryté šupinami zo silno zrohovatenej pokožky, ktorá tvorí ploché doštičky. Prsty nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi.

Je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra (tzv. ostrohy) na vnútornom prste výborne brániť. Ak je kazuár v ohrození, dokáže človeka dokonca i zabiť. Úderom svojho dlhého pazúra na vnútornom prste napadnutého doslova rozpára.

Párenie. Jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 až 5 štvorcových km. Keďže žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Samice sa pária s viacerými samcami. Po znáške samice hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť počas dvoch mesiacov. Samce počas tejto doby zriedka opustia hniezdo. Znáška obsahuje 6 až 8 vajec, ktoré sú výrazne zelenej farby. Po vyliahnutí sa samci starajú o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až deväť mesiacov. Mláďatá sú sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku jedného roka.

Prečo chov v zoo?

Primárnym problémom znižovania stavu populácie je strata ich prirodzeného prostredia.

Viac ako 80 % prostredia ich prirodzeného výskytu ako sú mokré tropické pobrežné nížiny v Austrálii boli zničené.

Vedci predpokladali, že v roku 2002 bola približná populácia dospelých jedincov v Austrálii menej ako 2 500 jedincov.

Informácie poskytol: Jaroslav Slašťan, hovorca Národnej zoologickej záhrady Bojnice

#príroda #Zem #zoo Bojnice #vták #kazuár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku