Odborníci tu budú pokračovať v odkrývaní hyksóskych pohrebísk a sídlisk starých 3 600 až 3 700 rokov. Nevylučujú však, že sa v lokalite skrýva ešte staršie osídlenie.
„Sinuhet vo svojom slávnom rozprávaní popisuje, ako sa pri úteku z Egypta pred štyritisíc rokmi triasol strachom pri Tell el-Retábí. Opisoval, ako došiel k Vládcovým múrom, ktoré boli vystavané, aby odrazili Ázijcov a rozdrvili beduínov. Skryl sa do húštiny, lebo mal hrozný strach, že by ho spozorovala denná hliadka na múre (hradbe),“ cituje z rozprávania archeológ Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.
Tell el-Retábí je významný najmä pre jeho unikátnu archeologickú situáciu. Osídlenie z Druhého prechodného obdobia (17.–16. storočie pred Kristom) tu priamo prekrývajú vrstvy zo začiatku Novej ríše (16.–15. storočie pred Kristom). Výskum na Retábí preto kriticky overuje aj vyhnanie neegyptských vládcov 15. dynastie – záhadných Hyksósov.
„Na predchádzajúcu sezónu nadviažeme aj výskumom sídliska a pohrebiska zo začiatku 18. dynastie (16. – 15. storočie pred Kristom) a mohutných opevnení z doby neskorších novoríšskych faraónov Ramesseho II., Merenptaha a Ramesseho III. (13. – 11. storočie pred Kristom),“ povedal Jozef Hudec.
Tell el-Retábí bol súčasťou obranného systému starého Egypta. Ochraňoval krajinu aj pred tzv. morskými národmi, ktoré útočili na územia siahajúce od oblasti Egejského mora, cez východné Stredomorie až po Egypt. Je tiež možné, že Retábí bolo aj mestom nazývaným Pitom (Per-Atum), ktoré zmieňuje starozákonná kniha Exodus.
Výsledky doterajšie výskumu na lokalite predstavili slovenskí vedci verejnosti aj vo forme 3D animácie, ktorú spracovalo štúdio Dwarf Digital s podporou Nadácie Eset a Nadácie Aigyptos.
Nadácia Aigyptos a Geotronics s.r.o. podporujú aj celú nadchádzajúcu výskumnú sezónu slovenských vedcov z Ústavu orientalistiky SAV a Rakúskej akadémie vied, ktorá potrvá do 29. septembra 2019.