Našli zrejme sedem tisíc rokov starú obchodnú stanicu s kamennými nástrojmi. „Koncentrácia artefaktov, ako sú napríklad kamenné nože či sekery je vysoká,“ uviedol archeológ, docent PhDr. Radomír Tichý, Ph.D. z Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové.
Výskum v trase budúceho úseku diaľnice D11 vedúceho od Hradca Králové na Jaroměř začal na jar 2017 a teraz pokračuje druhou etapou. „Prvá etapa výskumu prebiehala do začiatku leta 2017 a vzhľadom k rozsahu stavby išlo o jeden z najväčších výskumov v Českej republike. Jeho extrémna náročnosť bola daná aj tým, že sa investor rozhodol zahájiť výskum naraz na celej trase budovanej diaľnice od Hradca Králové až k Jaroměři. Druhá etapa je už o niečo pokojnejšia. Pracuje sa už len na miestach, ktoré boli predtým pre výskum neprístupné,“ uviedol archeológ Mgr. Ladislav Rytíř z FF UHK.
Foto: uhk.cz
Odborníci z hradeckej univerzity sa teraz spoločne s kolegami z Archeologického centra Olomouc sústredia na okolie Jaroměře. K najvýznamnejším objavom sa zatiaľ radí nález sídliska s keramikou z piateho tisícročia pred naším letopočtom. „Sídlisko je výnimočné počtom archeologických objektov,“ povedal doc. PhDr. Radomír Tichý, Ph.D. z Katedry archeológie FF UHK.
Zmienené sídlisko už archeológovia poznajú z prvej etapy výskumu, teraz ale majú pracovnú interpretáciu, podľa ktorej by mohlo ísť o obchodnú stanicu. „Na východe Čiech sa totiž surovina z tohto náleziska nevyskytuje. Časť pochádza pravdepodobne z Jizerských hôr a časť tiež z Poľska a Slovenska,“ vysvetlil Mgr. Ladislav Rytíř.
„Zaujímavé je, že napríklad surovina k výrobe kamenných brúsených sekier pochádza len z Jizerských hôr, nazývame ju metabazit typu Pojizersko. To dokladá orientáciu len na tento zdroj, nakoľko sa javil tento kameň užitočný v mladšej dobe kamennej. Naproti tomu surovina na výrobu štiepaných nástrojov, ľudovo nepresne známych ako pazúrky, je ďaleko pestrejšia. Donášala sa na územie dnešného Poľska, v prípade obsidiánu až zo Slovenska či Maďarska. V mladšej dobe kamennej teda každá osada musela byť tak trochu obchodnou stanicou. A my sme radi, že jednu z nich výskum zachytil v takom rozsahu,“ dodal docent Tichý.
Foto: uhk.cz
Stavenisko diaľnice, ktoré je dlhé 25 kilometrov a široké približne 60 metrov, vedie archeologicky veľmi cennou oblasťou. Zo zeme už v priebehu výskumu archeológovia vyzdvihli nálezy z obdobia od praveku po novovek, najstaršie predmety sú z mladšej doby kamennej. Objavené boli napríklad domy a pohrebisko z doby bronzovej, pohrebisko z raného stredoveku alebo zvyšky poľných opevnení armád z 18. storočia či z Prusko-rakúskej vojny z roku 1866.
„Po základnom laboratórnym ošetrení nálezov, inventarizácii a odbornom zhodnotení sa začína pracovať na Nálezovej správe, čo je základný a primárny výstup každého archeologického výskumu, ktorý v sebe zahŕňa všetky údaje získané výskumom a je potom uložený, okrem iného, v archíve Archeologického ústavu v Prahe. Nálezy sa potom odovzdajú Múzeu východných Čiech v Hradci Králové, kde budú prístupné pre ďalších výskumníkov,“ dodal Rytíř.