Extrémne počasie, ktoré dnes môžu považovať za normálne ľudia mladší ako 30 rokov, nemá v histórii obdobu. K tomuto záveru dospeli vedci, ktorí skúmali údaje o teplote a úrode hrozna spätne až do roku 1354. Teda do doby, kedy sa Európa spamätala zo smrtiacej pandémie moru.
„Mimoriadne horúce a suché roky sa v minulosti vyskytovali jednotlivo, zatiaľ čo od prechodu na rýchle otepľovanie v roku 1988 sa stali normou,“ uvádzajú autori štúdie uverejnenej v časopise Európskej geofyzikálnej únie. Zistili, že v dôsledku vyšších teplôt v posledných troch desaťročiach sa hrozno v Burgundsku zberá v priemere o 13 dní skôr, než v uplynulých 664 rokoch.
Vedci opäť preskúmali legendárne horúce leto roku 1540, kedy vyschla rieka Rýn. Prešli kvôli tomu zhruba 300 záznamov o počasí. Vinári toho roku zožali hrozno, ktoré vyzeralo ako uschnuté hrozienka a „dávalo sladké víno podobné sherry, z ktorého sa ľudia hneď opili“, píšu v správe. Renomovaný svetový znalec vín Hugh Johnson povedal, že ochutnávka toho ročníka bola jedným z najpamätnejších okamihov jeho kariéry.
Rastúce teploty však nezaručujú kvalitnú úrodu, upozornili vedci s tým, že rovnako dôležitými vstupmi sú doba zrenia a spôsob výroby vína.