Vedci hľadajú cesty ako obmedziť muchy v chovoch, nasadia na ne osičky

15.09.2019 09:00
farma dobytok kravy krava
Ilustračné foto. Autor: ,

Kŕdle múch v chovoch dojníc spôsobujú veľké ekonomické straty. Odborníci vypočítali, že tam, kde sú muchy premnožené, ide až o 1 kg mlieka na kravu a deň.

Zatiaľ čo väčšina fariem a statkov čelia tomuto problému chemickými prostriedkami, riešením môže byť podľa vedcov z Mendelovej univerzity v Brne likvidácia nežiaduceho hmyzu pomocou parazitických osičiek, ktoré aktívne vyhľadávajú a zabíjajú mušej kukly. Tento postup sa osvedčil aj v chovoch ošípaných.

Kŕdle múch poletujú na poľnohospodárskych statkoch predovšetkým v letných mesiacoch. Nesú so sebou množstvo negatívnych javov ako je nepokoj zvierat, nižšia dojivosť alebo prenos rôznych ochorení. Cieľom biologickej ochrany, ktorá sa používa najmä v zahraničí, je zastaviť vývoj múch a nedopustiť ich premnoženie. Osičky nasadené do chovu vyhľadávajú kukly muchy domácej, do ktorých nakladú svoje vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré potom zahubia hostiteľa. Jedna samica osičky nakladie 16–20 vajíčok za deň.

„Najdôležitejšie je vždy včas začať, pretože systém zabraňuje rozvoju múch už v počiatku. V okamihu, keď sú všade húfy múch, už je tento systém zbytočný,“ hovorí prodekan Agronomickej fakulty MENDELU Daniel Falta. Podľa neho z dotazníkových prieskumov medzi českými chovateľmi vyplýva pokles dojivosti v dôsledku premnoženia múch 0,68 kg mlieka na kravu a deň. „To je obrovská strata. V peniazoch ju vyčísľujú napríklad v USA a tam ide o 2,2 miliárd amerických dolárov za rok,“ uviedol Falta, ktorý metódu testuje už niekoľko rokov.

Systém sa v českom prostredí viac rozvíja od roku 2015 vďaka „dotácii na welfare dojníc“ z Programu rozvoja vidieka. Napriek tomu si biologickú ochranu zvolilo len cca niekoľko desiatok poľnohospodárov, ostatní problém riešia s použitím chemických prostriedkov. V súčasnom poľnohospodárstve pritom rastú nároky na toxickú nezávadnosť potravín, a teda aj mlieka. „Systém založený na aplikácii prirodzených antagonistov múch je preto jednou z možností, ako tieto nároky splniť,“ uviedol Falta.

Podľa neho sa metóda stále vylepšuje a účinnosť je viac ako 90 percent. Najlepšie funguje tam, kde ju vedci vyladia priamo na konkrétne podmienky. Okrem aplikácie osičiek, ktorých akčný rádius je asi 10 metrov štvorcových, odporúčajú odborníci i prevenciu, ako je odstránenie exkrementov, znečisteného krmiva, zvyškov žrádla a stojaté vody. Systém využívajú napríklad farmy v Ostrove nad Oslavou na Žďársku, v Hříšiciach na Jindřichohradecku alebo v Unčoviciach na Olomoucku.

„Okrem dojeného hovädzieho dobytka, ustajnenéhoo celoročne vo vzdušných stajniach sa systém biologickej ochrany osvedčil aj v chovoch ošípaných, kde bývajú tiež obrovské problémy s muchami,“ dodal Falta, podľa ktorého si stále viac farmárov uvedomuje vzťah medzi muchami a ekonomickými stratami. V prípade biologickej prevencie sa potom, okrem iného, tiež zlepšuje prostredie, v ktorom pracujú ľudia. Situácia, keď napríklad teľatá nie sú pod nánosom múch ani vidieť, sú tak už skôr výnimkou.

Zdroj: Ing. Daniel Falta, Ph.D., prodekan Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne

#výskum #vedci #muchy #Mendelova univerzita Brano #krava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku