Odborníci z londýnskej zoo a z tamojšieho Prírodopisného múzea, kde vzorka exemplára vyčkávala 74 rokov takmer bez väčšieho záujmu, použili DNA z múzejných vzoriek tkanív zhromaždených na začiatku 20. storočia k identifikácii dvoch nových druhov obrích mlokov. A práve u jedného z nich sú presvedčení, že ide o najväčšieho obojživelníka na svete.
Nové zistenie je súčasťou väčšieho objavu o rozmanitosti čínskych rodov veľmlokov. To, čo sa doteraz považovalo za jediný druh – veľmlok čínsky (Andrias davidianus), sú teda tri rôzne druhy.
Obrie mloky kedysi žili naprieč strednou, južnou a východnou Čínou. Samotný rod veľmloka čínskeho dosahuje zvyčajne dĺžku 115 centimetrov a váhu 25 až 30 kilogramov.
Počas dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia, kedy bol nový mlok Andrias sligoi (respektíve onen skúmaný jedinec) ešte stále nažive, pobýval v spomínanej britskej zoo. V tom čase bol síce považovaný za neobvyklého mloka, ale od myšlienky na nový neznámy druh sa upustilo.
Nová štúdia ale potvrdila, že sa líši od ostatných mlokov a predstavuje tak najväčšieho obojživelníka na svete, ktorý môže dorásť na takmer šesť stôp, viac ako 180 cm. Vážiť by mohol okolo 50 kg.
Výskum tým pádom rozčlenil jednotlivé druhy rodu veľmlokov na tri: davidianus, sligoi a tretí zatiaľ nepopísaný druh, ktorý je známy iba zo vzoriek tkaniva.
Vedci zistili, že každý z týchto druhov je v Číne jedinečný, obýva iný riečny systém či pohorie, geneticky sa od seba tiež veľmi líšia.
„Naša analýza odhalila, že sa čínske velemloky od seba odlíšili už pred 3,1 až 2,4 miliónmi rokov,“ povedal podľa stanice CNN hlavný autor štúdie Samuel Turvey.
Divoko žijúce velemloky sú kriticky ohrozené. Dozvedieť sa viac o nich však snáď môže pomôcť tieto obojživelníky zachrániť, uviedli biológovia podľa CNN.
„Pokles počtu veľkých čínskych mlokov bol doslova katastrofálny, a to najmä kvôli poľnohospodárstvu a ich nadmernému využívaniu na mäso,“ poznamenal Turvey.
Štúdia podrobne popisujúca nový druh Andrias sligoi bola zverejnená v septembrovom vydaní odborného časopisu Ecology and Evolution.