Informovalo o tom v utorok (17. decembra) grécke ministerstvo kultúry s tým, že sa nachádzajú pri meste Pylos na juhozápadnom pobreží Peloponézskeho polostrova. Neďaleko leží aj takzvaný Nestorov palác z bronzovej doby, ktorý sa spomína v Homérovej Odysei.
Výskumu miesta sa po dva roky venovali archeológovia z University of Cincinnati, ktorí neďaleko objavili aj bohatý hrob takzvaného gryfieho bojovníka. V hrobkách našli napríklad zlatý pečatný prsteň či zlatý amulet starovekej egyptskej bohyne. Podľa ministerstva je nález mimoriadne dôležitý, keďže osvetľuje skoré obdobie mykénskej kultúry, ktorá v Grécku existovala približne v rokoch 1650 – 1100 pred Kristom.
Hrobky mali strechy v tvare kupoly, ktoré sa však počas staroveku zrútili, a tak sa miestnosti zaplnili zeminou a troskami. Vykrádači hrobov ich preto nemali možnosť vyrabovať, no niekto ich narušil už v časoch ich používania, píše agentúra AP.
Väčšia z hrobiek má na úrovni podlahy priemer 12 metrov a jej kamenné steny sa zachovali vo výške 4,5 metra, čo je menej ako polovica z ich pôvodnej výšky. Druhá hrobka bola zhruba o tretinu menšia ako prvá a zachovali sa z nej dva metre vysoké steny. Obe boli takzvané kupolové hroby – masívne podzemné stavby určené pre mykénsku šľachtu, ktoré mohli byť vysoké zhruba 15 metrov.
Novoobjavené hrobky, spolu s ďalšími dvoma neďalekými hrobkami, postavili skôr ako spomínaný rozľahlý Nestorov palác.