VIDEO: Vzostup hladiny morí trápil už ľudí v neolite, odhalili vykopávky

05.01.2020 08:55
hradza
Proti vzostupu hladín oceánov bojovali už ľudia v neolite. Vyplýva to zo zistení tímu izraelských a austrálskych vedcov. Autor:

Proti vzostupu hladín oceánov bojovali už ľudia v neolite. Vyplýva to zo zistení tímu izraelských a austrálskych vedcov, ktorí na izraelskom pobreží Stredozemného mora objavili 7000 rokov staré pozostatky kamennej hrádze, ktorá mala ochrániť mesto pred stúpajúcou vodou.

Informoval o tom denník The Jerusalem Post s odkazom na štúdiu zverejnenú v odbornom časopise Plos One. Podľa výskumníkov ide o najstaršiu doteraz známu protipovodňovú hrádzu v ľudských dejinách.

Obyvatelia niekdajšej dediny Tel Hreiz ležiacej neďaleko dnešného mesta Haifa zápasili so vzostupom hladiny mora po konci poslednej doby ľadovej, kedy sa vo veľkom topili ľadovce. Ich snaženie bolo neúspešné, prehistorická obec bola nakoniec zatopená.

Neolit ​​alebo tiež mladšia doba kamenná označuje obdobie zhruba 8000 až 5000 rokov pred naším letopočtom, v ktorom sa ľudia začali zaoberať poľnohospodárstvom a začali budovať aj trvalé osídlenie.

Osada s približne 150 ľuďmi bola podľa archeológov pôvodne postavená vo výške tri metre nad hladinou, obývaná bola po dobu asi 200 rokov. Podľa jedného zo spoluautorov štúdie Ehuda Galiliho z Haifskej univerzity v neolite stúpala hladina Stredozemného mora každoročne až o sedem milimetrov. Za sto rokov to teda bolo celých sedemdesiat centimetrov. Niektoré vykopávky v Tel Hreize sa našli v hĺbke až štyroch metrov pod hladinou, pričom najvzdialenejšie boli sto metrov od pobrežia.

„Zimné búrky pôsobili čoraz väčšie škody. Obyvatelia Tel Hreizu však boli natoľko húževnatí, aby sa zišli, vyhodnotili situáciu a vytvorili plán riešenia situácie, ktorý tiež zrealizovali,“ uviedol Galili s tým, že protipovodňová bariéra bola sto metrov dlhá a postavená z balvanov, ktoré vážili až jednu tonu. „Múr niekoľko rokov fungoval, tak desať až 30, ale nakoniec to nestačilo a Tel Hreiz bol opustený a zaplavený,“ dodal.

Žiadne podobné stavby v ďalších zatopených dedinách v oblasti nie sú podľa autorov štúdie známe. Z Tel Hreizu to preto robí jedinečnú ukážku ľudského snaženia čeliť vzostupu morskej hladiny už v neolite.

Vedci robili archeologický výskum na morskom dne pri pobreží Izraela takmer päťdesiat rokov, skončili v roku 2017. V štúdii predstavujúcej výsledky ich práce uviedli, že osud Tel Hreizu môže byť varovaním pre dnešné generácie. Poloha a situácia vtedajšej dediny je podľa nich typovo podobná s modernou Jakartou v Indonézii, kde dnes žije viac ako desať miliónov obyvateľov.

„Súčasný vzostup hladiny morí už spôsobil eróziu pobrežných nížin po celom svete. Vzhľadom k veľkosti pobrežnej populácie a sídiel sa rozsah predpokladaného núteného sťahovania ľudí značne líši od toho, ktorý zažívali ľudia v neolite,“ upozornil jeden zo spoluautorov štúdie, austrálsky vedec Jonathan Benjamin.

#výskum #vedci #štúdia #oceány #neolit #izraelské pobrežie #hrádza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku